Veci, ktoré tu teraz spomeniem som spomínal v poslednom liste, ktorý bol adresovaný starému Kováčovi: Je nepopierateľné, že to tak bolo pretože takto je to uvedené vo vyšetrovacích spisoch a tiež v amnestii, ktorú starý Kováč doslova venoval svojmu pitomkovi a jeho kumpánom.
Teda dobrú ,,partiu‘‘ si dokázal dať dohromady Kováč.
Pracovníci a. s. Technopol Bratislava na tento účel otvorili v Československej obchodnej banke pobočku Bratislava 4 dokumentárne akreditívy číslo 2025, 2026, 2027, 2028 na celkovú sumu 2 308 920 USD, na ktoré po doručení sfalšavaných dokladov potvrdzujúcich prevzatie textilného tovaru špedičnou firmou z Nemecka dali dňa 27. 4. 1992 príkaz na ich preplatenie v prospech dodávateľskej firmy Introcomerce intercorporation, avšak k dovozu tovaru nedošlo, čím a. s. Technopol Bratislava bola takto spôsobená škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Získanú finančnú čiastku z fiktívneho dovozu textilného tovaru potom Rudolf van der Werf rozdelil podľa vopred pripraveného plánu tak, že Peter Krylov si ponechal 400 000 USD, Marián Kočner si ponechal 600 000 USD a Rudolf van der Werf si ponechal 362 340 USD. Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie osoby. Kto su tie osoby je teraz snad kezdemu jasne.
K týmto a k mnoho ďalším veciam by sa mal vyjadriť aj samotný starý Kováč, ktorý vedome ako prezident Slovenskej Republiky porušoval zákon a využíval svoju funkciu k páchaniu trestnej činnosti.
Ako prebehlo delenie peňazí a ďalšie skutky v tejto kauze Vám pripomeniem niekedy na budúce.
L.G.