Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789

„Slobodná výmena myšlienok a názorov je jedným z najcennejších práv človeka: každý občan môže preto slobodne hovoriť, písať, tlačiť, tým nie je dotknutá jeho zodpovednosť za zneužitie tejto slobody v prípadoch stanovených zákonom.“

streda 29. júna 2011

Rozdelenie úloh a priebeh kauzy Technopol

Veci, ktoré tu teraz spomeniem som spomínal v poslednom liste, ktorý bol adresovaný starému Kováčovi: Je nepopierateľné, že to tak bolo pretože takto je to uvedené vo vyšetrovacích spisoch a tiež v amnestii, ktorú starý Kováč doslova venoval svojmu pitomkovi a jeho kumpánom.



Martin Syc-M. a Michal Kovac spoločne s Mariánom Kocnerom v mesiaci december 1991 navštívili Petra Krylova  ( Krylovo pozadie je dosť zaujímavé – v 80. tých rokoch bol prepustený z komunistického väzenia s podmienkou, že bude pracovať pre ŠTB. Tak aj nakoniec bolo. Ako agent bol spojkou pre obchodovanie so zbraňami a tiež je známy napríklad tým, že opálil bombu v Mníchovskom rádiu Slobodná Európa. Tiež bol v roku 1993 odsúdený v Nemecku k 68mim mesiacom väzenia za podvod s dôvernými listinami a tiež z obchodovania so zbraňami, ktoré mu zabezpečoval jeho bratranec Chilo-Pták, bývalý agent SIS a človek známy z kauzy zavlečenia mladého Kováča. Tejto téme sa tiež mienim venovať v osobitnej časti) v Mníchove v Spolkovej republike Nemecka, keď ho prehovorili na účasť na spáchaní podvodu voči akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že po vysvetlení, ako sa podvod uskutoční, mu vyvrátili jeho obavy z nereálnosti tohto fiktívneho obchodu prostredníctvom faxov s poukazom na to, že v akciovej spoločnosti Technopol Bratislava majú známeho človeka, ktorý je do celej veci zapojený a zabezpečí preplatenie fiktívneho tovaru cez Česko-slovenskú obchodnú banku, pobočka Bratislava. Pod vplyvom tohto stretnutia sa Peter Krylov rozhodol zúčastniť sa na spáchaní podvodu a v čase od 1. 2. 1992 do 5. 5. 1992 spoločne s Mariánom Kocnerom a Rudolfom van der Werfom ( tento Holanďan je tiež pekný známy vo svojej rodnej vlasti ako podvodník s obchodmi ohľadne sušeného mlieka, masla a ďalších surovín) zrealizovali podvodný dovoz neexistujúcich textílií v hodnote 2 308 902 USD z Holandska od firmy Introcommerce Inc. pre akciovú spoločnosť Technopol Bratislava, čím jej spôsobili škodu v sume 69 mil. Sk. Uvedenú podvodne vylákanú sumu vyše 2 mil. dolárov od akciovej spoločnosti Technopol Bratislava si rozdelili Rudolf van der W., Peter K., Marián K., Martin S.-M. a Michal K. podľa vopred pripraveného plánu."

Teda dobrú ,,partiu‘‘ si dokázal dať dohromady Kováč.


Rudolf van den Werf spoločne s Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a ďalšími osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v decembri 1991 najskôr naplánovali a v čase od 1. februára 1992 do 5. mája 1992 podľa plánu aj realizovali fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v celkovej hodnote 2 308 920 USD ku škode akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že pre tento účel v Holandsku založili na meno poľského občana Jendrzeja Mariana Ignaciewicza (tu je potrebné dodať, že spomínaný Poliak nikdy neexistoval) , narodeného 10. 6. 1948, trvale bytom Varšava, ulica Ruda číslo 51, Poľsko, firmu Introkomerce incorporation so sídlom v Holandsku, v mene ktorej potom zaslali na adresu a. s. Technopol Bratislava ponukový list na predaj neexistujúceho textilného tovaru, pričom Marián Kočner ako dlhodobý odberateľ textilného tovaru, hoci vedel, že tovar nebude dodaný, predstieral, že o ponúkaný tovar má záujem a že pokiaľ dôjde k realizácii obchodu, tento od Technopolu a. s. odoberie.

Pracovníci a. s. Technopol Bratislava na tento účel otvorili v Československej obchodnej banke pobočku Bratislava 4 dokumentárne akreditívy číslo 2025, 2026, 2027, 2028 na celkovú sumu 2 308 920 USD, na ktoré po doručení sfalšavaných dokladov potvrdzujúcich prevzatie textilného tovaru špedičnou firmou z Nemecka dali dňa 27. 4. 1992 príkaz na ich preplatenie v prospech dodávateľskej firmy Introcomerce intercorporation, avšak k dovozu tovaru nedošlo, čím a. s. Technopol Bratislava bola takto spôsobená škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Získanú finančnú čiastku z fiktívneho dovozu textilného tovaru potom Rudolf van der Werf rozdelil podľa vopred pripraveného plánu tak, že Peter Krylov si ponechal 400 000 USD, Marián Kočner si ponechal 600 000 USD a Rudolf van der Werf si ponechal 362 340 USD. Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie osoby. Kto su tie osoby je teraz snad kezdemu jasne.

K týmto a k mnoho ďalším veciam by sa mal vyjadriť aj samotný starý Kováč, ktorý vedome ako prezident Slovenskej Republiky porušoval zákon a využíval svoju funkciu k páchaniu trestnej činnosti.


Ako prebehlo delenie peňazí a ďalšie skutky v tejto kauze Vám pripomeniem niekedy na budúce.
L.G.