Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789

„Slobodná výmena myšlienok a názorov je jedným z najcennejších práv človeka: každý občan môže preto slobodne hovoriť, písať, tlačiť, tým nie je dotknutá jeho zodpovednosť za zneužitie tejto slobody v prípadoch stanovených zákonom.“

streda, 3. júla 2013

Správa o stave SR 1996 - kto zapredal SR ??

Po precitani tohoto vyrocneho prejavu najvacsieho postkomunistickeho kriminalnika snad Slovakom konecne dojde kto je najvacsi skodca v historii SR. Nieje to ziaden Fico, Meciar , atd. Je to samoprezident Michal Kovac. Clovek, ktory s flaskou vodky dokazal viac ako si on sam myslel....


Dňa 11. decembra 1996 predniesol Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky, Správu o stave Slovenskej republiky za rok 1996 v Narodnej rade Slovenskej repubiky. Nižšie uvedený text je zhrnutím jeho prejavu.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci!

Slovenská spoločnosť prechádza zásadnou historickou zmenou, je vystavená nielen náporu civilizačných výziev doby, ale sama je vtiahnutá do reštrukturácie moderného sveta, prebiehajúcej po skončení studenej vojny. K tomu sa pridružujú zmeny, súvisiace s rozvojovými potrebami mladého štátu a modernizácie života v ňom. Preto chcem svojou správou upriamiť vašu pozornosť predovšetkým na náš štát, na uplatňovanie demokracie v ňom, a to z hľadiska trendov, ktoré boli odštartované po novembri 1989, keď sme dosiahli zásadnú zmenu politického systému, a v januári 1993, keď sme v plnom rozsahu prevzali na seba zodpovednosť za rozvoj vlastnej štátnosti, za osud našej krajiny.

Integrácia kľúčová otázka dneška

Základnou otázkou súčasnosti sa čoraz naliehavejšie stáva otázka medzinárodného postavenia Slovenskej republiky a jej šancí na integráciu do európskych štruktúr. Ešte pred dvoma troma rokmi sme so zadosťučinením konštatovali, že nás medzinárodné spoločenstvo prijalo s porozumením ako samostatný suverénny štát. Prejavilo sa to v reťazovom uznaní našej republiky všetkými veľmocami, všetkými európskymi štátmi a desiatkami krajín z iných kontinentov, ako aj prijatím za člena OSN. Nasledovali členstvá, resp. pridruženia k ďalším medzinárodným organizáciám a zoskupeniam, čo tiež posilňovalo medzinárodné postavenie našej krajiny, podobne ako uzavretie celého radu medzinárodných dohôd. Chcem oceniť kroky, ktoré súčasný parlament a vláda vykonali na zabezpečenie rozvoja integračného procesu. Vytvorila sa Rada vlády pre integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie. Zároveň sa vytvorili vo všetkých ústredných orgánoch štátnej správy odborné útvary pre európsku integráciu. Bola schválená Koncepcia aproximácie práva SR k právu Európskej únie a koncom novembra t. r. tiež Stratégia postupu SR pri implementácii práva Európskej únie v prioritných oblastiach. Už tri krát rokoval Spoločný parlamentný výbor Európskej únie a Národnej rady SR ustanovený v Bratislave. Najnovšie Národná rada SR vytvorila vlastný výbor pre európsku integráciu.

Presadenie sa Slovenska v integračných procesoch a upevnenie jeho medzinárodného postavenia úzko súvisí s rozvíjaním dobrých vzťahov so susednými štátmi. Kľúčovou udalosťou v tej oblasti bolo nepochybne podpísanie základnej zmluvy s Maďarskou republikou a jej ratifikácia v Národnej rade SR. Medzi oboma našimi krajinami však ostávajú otvorené viaceré citlivé otázky. Ich riešenie si bude vyžadovať trpezlivosť, vzájomnú dôveru a štátnickú prezieravosť. Integračnému úsiliu Slovenskej republiky nepochybne pomáha naša aktívna účasť v regionálnych zoskupeniach so susednými krajinami. Významnú úlohu v tomto smere vidím v Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, ktorá prispieva k rozširovaniu obchodnej výmeny medzi jej členmi.

Vo sfére obrany štátu privítala Slovenská republika program Partnerstvo za mier a praktickými krokmi preukazuje posilňovanie vzťahov s členskými krajinami NATO. Členské štáty NATO pozitívne oceňujú prebiehajúcu transormáciu armády, ako aj jej účasť na spoločných podujatiach v Európe, v zámorí a na mierových operáciách na Balkáne. Naša armáda je pod demokratickou civilnou kontrolou a zo všetkých inštitúcií má najväčšiu dôveru verejnosti. Z hľadiska našich integračných záujmov je dôležité konštatovať, že Programové vyhlásenie vlády SR sa vo vojenskej oblasti plní.

Ohrozené integračné snahy Slovenka

Musíme sa veľmi vážne zamyslieť nad tým, prečo členské štáty Európskej únie a Spojené štáty americké za posledné dva roky opakovane vyjadrujú popri pozitívnom hodnotení makroekonomických ukazovateľov slovenského hospodárstva znepokojenie nad naším vnútropolitickým vývojom a v dôsledku toho aj pochybnosti o našom zahraničnopolitickom smerovaní. Pribúdajú zreteľné signály, že naša krajina sa začína dostávať do medzinárodnej izolácie. Stáva sa už pomaly pravidlom, že Slovenskú republiku vynechávajú spomedzi kandidátov prvej skupiny na členstvo v NATO a v Európskej únii. Veľmi znepokojivé postavenie štátu sa prejavuje aj v tom, že k nám prestali prichádzať najvyšší predstavitelia členských krajín Európskej únie. A tomuto varujúcemu vývinu naša vláda a parlament nečelia dostatočne účinným korigovaním krokov, ktoré vyvolali taký významný obrat západoeurópskych krajín a Spojených štátov vo vzťahu k nášmu štátu.

Svet nás neposudzuje len z hľadiska dosiahnutých hospodárskych výsledkov a podľa krokov vykonaných pri napĺňaní asociačnej dohody a programu Partnerstva za mier. Posudzuje nás aj, a najmä podľa miery dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, podľa úrovne a rozsahu demokracie, podľa spôsobu vládnutia, resp. spravovania vecí verejných, podľa toho ako transparentná a účinná je verejná kontrola činnosti vlády, podľa úrovne politickej kultúry a podobne.

Vládna koalícia na hrozbu časového odsunutia Slovenska z integračných procesov, najmä vstupu do NATO, reaguje tvrdením, že oficiálne kruhy západných štátov nemajú vierohodné informácie a nedostatočne sa kontaktujú so slovenskou vládou. Takto sformulovaný postoj vnímam predovšetkým ako nebezpečný nedostatok realizmu, ktorý vážne ohrozuje naše integračné ambície. Mám vážne obavy, že v dôsledku takejto politiky môžeme zmeškať nielen prvý vlak do NATO, ale aj do Európskej únie. Výrazne by sa tým oslabila možnosť pozdvihnutia kvality života nášho obyvateľstva, a tým aj zmysel všetkých zmien, uskutočnených pri transformácii spoločnosti a budovaní vlastného štátu.

Nádeje a riziká hospodárskeho rozvoja krajiny

Rozpornosť vývinu v našej krajine môžeme sledovať aj v hospodárskej oblasti, v ktorej dosahujeme povzbudivé makroekonomické výsledky. Tie by však nemali prekryť znepokojivé tendencie v prístupe k transformácii našej ekonomiky smerom k štandardnému trhovému systému za posledné dva roky. K napredovaniu v transformačnom procese sa vláda prihlásila vo svojom Programovom vyhlásení, a keďže od ekonomickej transformácie závisí budúca výkonnosť nášho hospodárstva, je to dôvod, aby sme tejto problematike spoločne venovali zvýšenú pozornosť.

Vývoj v tomto roku ukazuje, že pozitívne trendy nie sú dostatočne stabilné. Naša ambícia by mala smerovať predovšetkým k tomu, aby priaznivé hospodárske výsledky neboli len krátkodobou epizódou, ale dlhodobým trendom, ktorý by sa odrazil v takom potrebnom a očakávanom raste životnej úrovne ľudí. Z hľadiska tohto strategického cieľa treba, aby sme neobchádzali, ale produktívne riešili prinajmenšom dva zásadné problémy, ktoré vytvárajú prekážky pre zdravý hospodársky rozvoj Slovenska. Prvý je reštrukturalizácia hospodárstva, ktorú dosiahnuté ekonomické oživenie zásadnejšie neposunulo vpred. Druhý je ozdravenie finančných tokov v hospodárstve.

Náročné reštrukturalizačné úlohy, ktoré pred nami stoja, nemožno zvládnuť len s pomocou domácich zdrojov, preto je potrebné do tohto procesu účelne zapájať aj vonkajšie zdroje.

Osobitne ma trápi, že aj v dobre naštartovanej transformácii ekonomiky sa najnovšie prejavuje rozbiehavosť krokov vládnej koalície, akú som konštatoval pri realizácii zahraničnopolitických priorít. Odbornú verejnosť doma a zahraničné kruhy, pripravené s nami rokovať o plnom členstve v Európskej únii, znepokojujú isté retardačné zmeny uskutočnené v hospodárskej legislatíve, v privatizačnom procese a vo vzťahu medzi štátnou mocou a podnikateľskou sférou. Nemožno spustiť zo zreteľa, že systém trhovej ekonomiky, k vytváraniu ktorého sa vo svojom Programovom vyhlásení vláda jednoznačne prihlásila, vyžaduje uplatňovanie úlohy štátu v legislatívnej a systémovej oblasti, kým priame zásahy do chodu mikrosféry sa majú postupne oslabiť.

Žiaľ, nie všetky právne normy týkajúce sa hospodárskej oblasti, ktoré boli schválené parlamentom v priebehu minulého a tohto roka, zodpovedajú duchu a potrebám trhového hospodárstva.

K varovným zmenám došlo aj v privatizačnom procese. Neústavné - ako to vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR - posilnenie kompetencií Fondu národného majetku v rozhodovaní o privatizácii bez zabezpečenia účinných kontrolných mechanizmov vytvorilo priestor na zneužívanie až kriminalizáciu procesu privatizácie. Je absurdné, že pohyb miliardových hodnôt štátneho majetku nebol pod dostatočnou kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu a ani pod účinnou parlamentnou kontrolou, v ktorej by mala zodpovedajúce zastúpenie aj opozícia.

Napokon pozorujeme pokusy zvrátiť nastúpený ponovembrový trend smerujúci k oddeleniu štátnej moci od podnikateľskej sféry. Od konca roku 1994 sa však v našej ekonomickej praxi odohrávajú javy odporujúce tejto strategickej línii. Právo štátu starať sa o majetok v jeho vlastníctve sa znehodnocuje a degraduje sa na nástroj politických machinácií. To určite nie je cesta k pokroku, všeobecnému dobru a k prosperite a znamená nebezpečie pre súčasný a budúci vývoj Slovenska.

Oslabovanie demokratických princípov právneho poriadku

Už vo vlaňajšej správe som ocenil rozsah prác vykonaný pri príprave a schvaľovaní zákonov. Ale v súvislosti s častým prijímaním noviel, niekedy aj krátko po sebe, som vyjadril presvedčenie, že v tomto štádiu transformácie spoločnosti už nie počet, ale kvalita nových zákonov je rozhodujúca.Dnes musím otvorene konštatovať, že za posledné dva roky boli čoraz častejšie takmer vo všetkých oblastiach života prijímané zákony, o ktorých som mal - a ako sa ukázalo oprávnene - pochybnosti, či sú v súlade s našou ústavou a či zodpovedajú zámeru Programového vyhlásenia vlády SR.

Viaceré zo zákonov som musel vrátiť Národnej rade SR na opätovné prerokovanie, alebo predložiť na rozhodnutie Ústavnému súdu SR. Ten od roku 1995 vyslovil v jedenástich prípadoch nález, že predložené zákony alebo ich časti nie sú v súlade s Ústavou SR. Práve obsah týchto zákonov a ustanovení varuje, že sa pretŕha kontinuita cesty nastúpenej v novembri 1989 z hľadiska demokratického ducha zákonov a že sa neuberáme smerom rozširovania právnych inštitútov, vlastných demokratickým právnym systémom. Postupne dochádza k zvýhodňovaniu štátneho vlastníctva a nedostatočnému rešpektovaniu základného práva občanov vlastniť majetok a práva na jeho ochranu. Viaceré novelizácie zákonov boli účelové a narúšali konzistentnosť právneho poriadku, oslabili právnu istotu v štáte. V súhrne zrejme ide o v tichosti obnovovanú doktrínu dominantného postavenia štátu na úkor suverenity občana, samosprávnych orgánov a neštátnych zoskupení.

Zápas o demokraciu a právny štát pokračuje

Dvojznačné kroky vládnej koalície v jednotlivých oblastiach nášho štátneho a spoločenského života a tiché odstupovanie od kurzu demokratizačných premien spoločnosti spôsobujú rast napätia na vnútropolitickej scéne a jej nestabilitu.

Pokračujúca zmena kurzu vo vývoji krajiny, uskutočňovaná dokonca v rozpore s jej Ústavou a Programovým vyhlásením vlády, môže v konečnom dôsledku zapríčiniť premárnenie historickej šance Slovenska, aby sme ho civilizačne pozdvihli na úroveň dosiahnutú vo vyspelých demokratických krajinách. Zápas o charakter našej demokracie, o obhájenie jej nespochybniteľných princípov a jej hodnotového obsahu považujem za hlavnú črtu súčasného politického života na Slovensku.

Pri hodnotení súčasného stavu demokracie u nás vychádzam z faktu, že sa zachováva pluralitný politický systém, ako aj zákonom vymedzená možnosť politických strán zúčastniť sa na regulárnych voľbách. Všetky voľby konané po roku 1989 spĺňali kritériá uznané v demokratickom svete. Boli slobodné a zvolení predstavitelia ľudu zaujali miesta získané procedúrou reprezentácie.

Posledné kritérium však narušil pokus víťaza volieb v roku 1994 eliminovať z parlamentu poslancov Demokratickej únie. Na tento politický cieľ sa zneužila pôda Národnej rady. Ďalšou veľmi aktuálnou a veľmi vážnou, doslova hrozivou kauzou sa stalo rozhodnutie vládnej väčšiny zbaviť Františka Gauliedera mandátu poslanca NR SR napriek jeho opakovanému vyhláseniu, že sa mandátu nevzdáva. Celý prípad poslanca Gauliedera je výrečným príkladom rozmáhajúceho sa politického násilia, porušujúceho všetky písané aj nepísané pravidlá demokratického politického života. Za nemenej vážne ohrozenie základných atribútov demokracie možno považovať aj neústupčivú pozíciu zastávanú koaličnou väčšinou v spore o kontrolu výkonu vládnej moci.

Ďalším kritériom demokracie je zachovanie slobody prejavu a možnosť alternatívnych zdrojov informácií. V politickom zápase o masmédiá boli porušené všeobecne uznávané demokratické pravidlá. Konkrétne to bola najprv výmena riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a krátko nato aj tlačovej agentúry a verejnoprávnej televízie. V spravodajských reláciách STV sa dokonca vysielajú aj cielené dezinformácie, preukázateľne vyrobené na neprípustnú manipuláciu s verejnou mienkou. Občania sú dezinformovaní a nie sú schopní slobodne sa orientovať v názorovej ponuke, čím sa porušuje rovnosť súťaže o verejnú mienku. Zodpovední činitelia stále častejšie odmietajú poskytovať novinárom inormácie. Prejavilo sa tiež pôsobenie pák tzv. Ekonomickej cenzúry, najmä voči súkromným televíznym a rozhlasovým staniciam, ktoré sú, celkom pochopiteľne, závislé od reklám a sponzoringu.

Napriek všetkým mojim výhradám musím však konštatovať, že predovšetkým vďaka osobnej statočnosti publicistov, niektorých vydavateľov a prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania sa na Slovensku darí zachovať slobodu prejavu. No v porovnaní s uplynulými rokmi sa nedá nevidieť, ako sa zužuje priestor na slobodné šírenie informácií a možnosti na ich získavanie z alternatívnych zdrojov.

Veľmi významné kritérium dosiahnutého stavu demokracie je rešpektovanie práva občanov združovať sa a vyvíjať činnosť na neštátnom princípe. V posledných rokoch došlo u nás k citeľnej revitalizácii občianskej spoločnosti, a to nielen vznikom početných občianskych združení a spolkov, samosprávnych územných orgánov, ale aj obnovením autonómie cirkví, kultúrnych a vedeckých ustanovizní. Oproti totalitnému obdobiu sa dnes otvorene a smelšie artikulujú a obraňujú parciálne záujmy vnútorne diferencovanej verejnosti. Občianska spoločnosť vedie so štátom dialóg - aj keď častokrát - nerovný o navrhovaných riešeniach verejného záujmu.

Nositeľov starých predstáv o hegemónii strany a štátu táto spontánna aktivita verejnosti veľmi vyľakala. Nevidia v nich žriedlo rozvoja tvorivosti a sebaorganizácie spoločnosti, ale vnášanie chaosu a dokonca ohrozenie štátu nátlakovými skupinami. Preto sme svedkami pokusov na pôde školstva, najnovšie aj na pôde kultúry, ba dokonca i v oblasti sociálnej pomoci a svojpomoci spútať aktivity občianskej spoločnosti opratami nových zákonných úprav a reštriktívnych predpisov. Takto sa rozhorel veľký spor v prípade zákona o nadáciách. Vrátil som tento zákon parlamentu na opätovné prerokovanie pretože bol prijatý v rozpore s demokratickými princípmi, ochraňujúcimi slobodné združovanie sa občanov a ich právo hľadať a navrhovať alternatívne riešenia spoločenských problémov.

Pod heslom dosiahnutia vysokej efektívnosti vládnutia sa terajšia vládna koalícia snaží buď vyradiť z fungovania demokracie živý politický proces, v ktorom sa uskutočňuje kontrola vládnutia, alebo sa pokúša sploštiť demokraciu na jej úzko procedurálny aspekt tým, že vedome obchádza jej hodnotovú substanciu. Nie je to demokratický svet, ktorý sa musí od nás učiť, ale zatiaľ my od neho. Naši západoeurópski partneri sa nebudú prispôsobovať nám, ale my si musíme osvojiť elementárne demokratické princípy a pravidlá, ak sa skutočne chceme stať členmi Európskej únie a NATO.

Našu vnútropolitickú realitu dotvárajú, žiaľ, aj iné vážne problémy, ktorých existencia nie je - ako som sa dlhšie domnieval - len epizodická. Týkajú sa fungovania právneho štátu u nás. Za posledného poldruha roka sa verejnosť mohla pri niektorých kauzách presvedčiť, že niekoľkí príslušníci polície a v istých prípadoch aj niektorí prokurátori na čele s generálnym prokurátorom prestali byť strážcami zákona a spravodlivosti a stali sa skôr vykonávateľmi politickej vôle vládnej koalície. V dôsledku takéhoto vývinu sa u nás začína ignorovať skutočnosť, že v zákonoch a pravidlách, ktoré riadia život demokratickej spoločnosti, je akumulovaná ľudská múdrosť a skúsenosť mnohých pokolení.

V súvislosti so súčasnou vnútornou politikou sa musím kriticky vyjadriť na adresu všetkých politických subjektov, a to tak predstaviteľov koalície, ako aj opozície. Vo verejnosti sa rozšíril dojem, že predstavitelia politických subjektov sa neradi zaoberajú každodennými starosťami ľudí. Sféra veľkej politiky takto stráca kontakt s každodennosťou obyvateľov našej krajiny a v spoločnosti sa šíria skeptické názory nielen na adresu jednotlivých politikov, ale politiky vôbec.

Za posledné dva roky sa prehĺbila nezdravá spoločenská atmosféra a v politickej kultúre došlo skôr k regresu než k vývoju smerom k európskej demokratickej tradícii. Slovenskú politiku dnes formujú ľudia a výbojné skupiny, ktoré neváhajú na svoje politické ciele zneužívať štátne orgány s ich mocenskými prostriedkami a výsostným postavením v spoločnosti. Dochádza k nebezpečnému prerastaniu politickej moci s hospodárskou a k formovaniu novej štátostrany. Do spoločnosti sa vnášajú stále nové deliace čiary a staronové formy podriadenosti. Vládna politika v dnešnej podobe si vynucuje a oživuje servilnosť, dvojtvárnosť, službičkovanie a nadbiehanie mocným, otvorene uprednostňuje politických spriaznencov. A naopak, rôznym spôsobom potláča a znevýhodňuje tých, ktorí vyjadrujú kritické alebo s mienkou vlády nekonformné názory. Namiesto korektnej politickej súťaže prebieha nemilosrdný politický boj, v ktorom sa uplatňujú rôzne formy násilia, dokonca aj hrubé zastrašovanie fyzickou likvidáciou. Potvrdzujú to výhražné listy a telefonáty verejným činiteľom, výbuchy áut a bômb pred rodinnými domami a ďalšie kriminálne činy. K šíreniu strachu a neistoty, a to nielen medzi verejnými činiteľmi, ale aj medzi širokou verejnosťou, prispievajú tiež nevyšetrené a nepotrestané únosy, vraždy, útoky na poslancov, bombové výbuchy, atď. Všetky tieto hrozivé javy spôsobujú morálny rozklad verejného života, ktorý sme tak ostro kritizovali na novembrových tribúnach v roku 1989. Myslím si, že aj to sú príčiny, vyvolávajúce rozpaky nad naším smerovaním do NATO a Európskej únie.

Suverenita štátu musí ísť ruka v ruke so suverenitou občana

Napokon mi dovoľte, aby som doteraz uvedené poznatky premietol do problematiky vzťahu občana a štátu, ako aj našej štátnej identity. Vyjdem z elementárneho faktu, že aj my na Slovensku sme dedičmi plodov stáročia vedeného zápasu o slobodu pre človeka, a nie pre abstraktnú skupinu. To, čo sme dosiahli, neznamená však automaticky aj zabezpečenie ľudských a občianskych práv a slobôd, či zachovanie demokracie. Po roku 1989 sa naši ľudia necítia byť len daňovými poplatníkmi, ale rozvíjajú svoje občianstvo tým, že dozrievajú, uvedomujú si svoje práva a slobody a čoraz častejšie sa ich dožadujú. Kladú si otázky, či a čo robí štát pre každého občana, pre každú skupinu občanov, či je štát spravodlivý a či sa prijatými zákonmi neposilňuje moc štátu a jeho inštitúcií na úkor slobody občana.

Značná časť občanov sa oprávnene cíti byť podvedená dlhopisovou privat izáciou a okrádaná, keď vidí, že stámiliardový štátny majetok sa rozdáva ľuďom blízkym vládnym stranám. Občania pozorujú, ako sú v daňovej oblasti uprednostňovaní veľkopodnikatelia, vidia, že územnosprávne členenie krajiny sa robí podľa sympatií k mestám a regiónom, že napríklad niektoré mestá dostávajú zvýšené dotácie na dopravu, kým v iných mestách jej doslova hrozí zrútenie. Vidia, že vysokí štátni činitelia zákony nerešpektujú, na vlastnej koži pociťujú, že keď sa priženie živelná pohroma, postihnutí sa pomoci štátu dočkajú s nehoráznym oneskorením. Mnohí občania pod tlakom privatizačných realít a z pocitu bezmocnosti stratili vieru, že štát je spravodlivý.

Za posledné dva roky sa objavili nebezpečné tendencie, ktoré bežný občan, zavalený existenčnými starosťami, hneď nepostrehne. V mnohých oblastiach života sa rozšírila etatizácia, štát zasahuje aj tam, kde by postačilo samosprávne riešenie vecí, znova sa nám vracia centralizmus rozhodovania, aj keď sa niektoré kompetencie opticky presúvajú z Bratislavy do krajov a okresov. Rozmáha sa dirigizmus, a čo je obzvlášť smutné, aj arogancia štátnych úradníkov. Postupnými zmenami nášho právneho poriadku a mechanizmov štátneho riadenia sa krok za krokom vytvára systém spoločenských vzťahov, založený na závislosti jednotlivého občana a celých skupín obyvateľstva, ako aj samosprávnych orgánov od vládnej moci.

Takýto systém vzťahov, vydávaný dokonca za integrovanie spoločnosti, každodenne núti občanov k nedobrovoľným ústupkom moci, k tomu, aby prižmurovali oči nad zneužívaním štátu na osobný prospech mocných. Odzbrojuje ich kritickosť a posilňuje v nich tie tradičné črty poddajnosti a prispôsobovania sa, ktoré sa zrodili v dlhom období nadvlády cudzieho panstva.

Pod vplyvom tohto nenápadne, ale rýchlo vyrastajúceho systému vzťahov mocenskej, politickej a finančnej závislostí mnohí občania nadobudli skľučujúcu skúsenosť, že sa vytratila možnosť dovolať sa pravdy. Dospeli k presvedčeniu, že na Slovensko sa zase vracia vláda privilegovaných, ktorí pyšne panujú nad občanmi, nehľadiac na ich životne dôležité záujmy a zachovanie spravodlivosti v štáte. V konečnom súčte všetko ide na úkor morálneho zdravia spoločnosti, na úkor dôstojného vzťahu štátu k občanom, v ktorom sú partnerstvo a povinnosť im slúžiť postupne vytláčané a nahrádzané vládou nad nimi.

Význam štátnej identity v živote občanov

Ak sa obyvatelia našej krajiny nebudú správať ako sebavedomí občania, rozplynie sa šanca, že sa naučíme efektívne využívať politickú slobodu, že využijeme možnosť kontrolovať štátnu moc, čo nám po novembri 1989 umožnila znovuzískaná demokracia. Náš štát musíme rozvíjať tak, aby sa občania mali s čím identifikovať, aby k nim obracal svoju prívetivú tvár, aby pribúdali dôvody, prečo ho považujú za svoj a nenahraditeľný. A tak sa ocitáme, pri dôležitej otázke štátnej identity, ktorú naša verejnosť začína už nastoľovať.

Štátna identita by svojím obsahom mala smerovať dopredu, do budúcnosti a neupínať sa pasívne len na minulosť. V štátnej identite by sa mali zrkadliť výrazné charakteristiky nášho verejného života, jedinečnosť a súčasne zabezpečené postavenie nášho štátu, aby bol atraktívny pre svojich občanov, budil v nich pocit istoty, ale aj hrdosti. Organickou súčasťou našej štátnej identity by malo byť Slovensko ako občianske spoločenstvo, zjednotené v základných hodnotách a cieľoch, bohaté na črty modernosti, demokratickosti i mnohotvárne národné atribúty, ako je duch solidarity a súčasne tolerantnosti k náboženským, etnickým aj politickým rozdielom. Patrí sem aj predstava o občanovi, ktorý má prístup k vzdelaniu a sebarozvoju, vo svojom štáte sa cíti bezpečný a súčasne suverénny vo svojom počínaní, ktoré nemá byť obmedzované vynútenou lojalitou ku ktorémukoľvek vládnúcemu politickému subjektu. Štát má byť občanovým partnerom pri riešení zložitých životných situácií a nie jeho necitlivým vládcom. Pod jeho ochranou sa ctí zákon a jeho pričinením krajina nadväzuje priateľské a živé kontakty s blízkymi aj vzdialenými krajinami.

Jedným z odhalených tajomstiev súčasného Slovenska je sebaprebúdzanie našich občanov. Mnohí z nich už dospeli k poznaniu našej spoločenskej a politickej reality. Dospeli k poznaniu našich politikov, naučili sa rozlišovať, kto a kam ich vedie, kto im hovorí pravdu, kto je voči nim úprimný a naozaj si ich váži. Súčasne spoznávajú cenu svojho hlasu pri voľbách a váhu svojej angažovanosti v každodennom živote. Vedia, že duch slobody objal celú Európu a že Slovensko nesmie v nej ostať pod nijakou zámienkou izolovaným ostrovom. Aj to ma napĺňa nádejou pri pohľade do budúcnosti našej krajiny, našej demokratickej Slovenskej republiky.