Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789

„Slobodná výmena myšlienok a názorov je jedným z najcennejších práv človeka: každý občan môže preto slobodne hovoriť, písať, tlačiť, tým nie je dotknutá jeho zodpovednosť za zneužitie tejto slobody v prípadoch stanovených zákonom.“

nedeľa 19. júna 2011

Životopis Michala Kováča (skutočný)


                                    Zamyslený zločinec






Ľudí a zdroje odkiaľ som čerpal tieto informácie zámerne neuvediem. Ľudia, ktorí sa venujú politickým kauzám tak ako ja určite vedia prečo.

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 ako nemanželské dieťa. Dodnes sa traduje kto bol jeho otcom. Viacero pamätníkov mi potvrdilo moju verziu ale do tej doby kým nebudem mať 100 %  dôkaz   tak nechcem šokovať verejnosť. Môžem prezradiť akurát to, že jeho mladší brat Dušan (samozvaný historik, ktorý nevie čo bolo včera nie to ešte pred 60timi rokmi) je kvôli tomu proti skutočnej histórii rokov 1930-1948. Miško sa narodil  v obci Ľubiša čo mu neskôr pomohlo pri podvode s naším dedičstvom pretože táto obec sa v nemeckom jazyku vyslovuje a píše úplne rovnako ako obec z  ktorej pochádzal môj predok Valentín. Pri falšovaní dokumentov sa mu táto záležitosť nesmierne hodila.

Miško vyštudoval Obchodnú akadémiu a neskôr vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Už ako študent bol členom zločineckej KSČ a už v tej dobe sníval o rozdelení Československa (vychádzam z jeho vlastných slov, ktoré povedal v roku 2007 v rozhovore pre denník SME). V šesťdesiatich rokoch minulého storočia pôsobil na ‘‘ostrove slobody‘‘, teda na Kube. Nepôsobil tam, tak ako on tvrdí ako prednášajúci na vysokej škole, ale ako prednášajúci členom Rotary klubu, ktorého je on sám členom. Márne budete hľadať po internete informácie o tomto klube. Rotary klub je totiž veľká slobodomurárska lóža do ktorej sú združení ‘‘vplyvní‘‘ podnikatelia, bankári a priemyselníci z celého sveta. Jej členom je mimo Michala zo Slovákov aj Róbert Fico a Ivan Mikloš.

V roku 1967 Michala ale KSČ ‘‘stiahla‘‘ z jeho pôsobiska a dosadila ne miesto námestníka Živnostenskej banky v Londýne kde bol potrebný s jeho skúsenosťami pri praní peňazí z rozkrádania socialistického majetku. Nie je tajomstvo, že napríklad časť tankov a zbraní vyrobených v ZŤS Martin skončilo na iných trhoch ako bolo vtedy vládnuce ZSSR. Tento tovar končil v rukách arabov zo severnej Afriky a blízkeho východu čo je dodnes dokázateľné. Keď na to prišli Rusi tak sa im to vôbec nepáčilo a tak dali Michala stiahnuť spať do Československa a na oko vylúčiť z  KSČ. Zavrieť ho nemohli lebo, aj keď nerád, ale musím uznať, že na tú dobu bol naozaj skvelým ekonómom a tak o neho nemohli prísť. Biznis so zbraňami ale naďalej pokračoval a jeho kontrolu prebral strýko Václava Havla, ktorý mimo iné vlastnil so židovskou kapitálovou spoluúčasťou filmové ateliéri BARANDOV, ktoré dodnes financuje sionistická organizácia PEN-klub.

V tej dobe sa stal z Miška ‘‘rádový‘‘ zamestnanec Štátnej Banky Československej (ŠBČS), pobočka Bratislava, kde mal aj tak veľmi veľký vplyv. V banke pracoval až do plyšovej podvodnej revolúcie (1989).

V júni 1990 bol zvolený ako kandidát VPN do Federálneho zhromaždenia a následne vymenovaný do funkcie ministra financií SR. Tu musím dodať, že to bolo práve v tom čase keď sa začalo pracovať na odkúpení diamantovej bane v JAR. Na vlastnú žiadosť, po transakciách a podvode na môjho priateľa JOZEFA PETROVA, opustil post ministra aby sa v budúcnosti vyhol špekuláciám o financovaní diamantovej bane. Nevyhol sa im ale. Dnes už totiž môžem dokázať, že práve on stojí za vyplatením prvých desiatich miliónov dolárov, teda  prvej splátky v tejto podvodnej transakcii. Suma 10 miliónov dolárov bola vyplatená práve z dedičstva po mojom predkovi, ktoré toto občianske hovädo spreneverilo.  Tomu sa podrobnejšie budem venovať niekedy na budúce.

Neskôr bol predsedom Federálneho zhromaždenia, kde sám navrhoval zákony k ekonomickej destabilizácii Československa a podvodom typu Technopol a Martimex Martin.

V roku 1992 bol ústrednou postavou rozdelenia spoločnej federácie Čechov a Slovákov. Veľa ľudí si mylne myslí, že za rozdelením stojí Klaus a Mečiar. Nie je ale tomu tak. V pozadí rozdelenia stál Michal Kováč a Václav Havel.

Po rozdelení bol vďaka hlasom SDĽ (nástupnícka strana zločineckej KSS) zvolený voľbou 15. februára 1993  za prezidenta SR. Táto občianska a zločinecká nula maximálne osrala prezidentskú stoličku a zneužila svoje postavenie na mnoho ďalších čiernych dier v histórii samostatnosti.  Kováč má oveľa černejšie pozadie ako sa môže zdať. Postupne sa dočítate viac o tomto ekonomickom diletantovi, ktorý mal už dávno odvisnúť tak ako to komunisti urobili s jeho otcom, ktorý sa stal obeťou komunistickej propagandy. Otec si to určite na rozdiel od syna nezaslúžil.

V jeho životopise už vystupujem aj ja. Pred 15 rokmi určite netušil, že piata generácia po Valentínovi nastúpi v plnej sile proti nemu. Na to aké mám ja postavenie proti nemu, som už dokázal, že aj ‘‘malý‘‘ chlapec vie poraziť ‘‘veľkého‘‘ muža... Jeho osobe sa veľmi venujem a jeho neuveriteľne mrzí, že sa našiel prvý občan, ktorý aj napriek pokusom o fyzickú likvidáciu (27/06/2010 a 09/07/2010-poznámka autora) ide vpred pomalými krokmi za tým čo patrilo jeho predkom. Dnes si už môžem statočne povedať, že to do čoho som sa pustil som už z veľkej časti dokázal. Bez akýchkoľvek nečestných praktík a zbraní ohrozujúcich zdravie a život. Jedinou mojou zbraňou je pravda a jediný cieľ – spravodlivosť.   


Lukáš Gemza