Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789

„Slobodná výmena myšlienok a názorov je jedným z najcennejších práv človeka: každý občan môže preto slobodne hovoriť, písať, tlačiť, tým nie je dotknutá jeho zodpovednosť za zneužitie tejto slobody v prípadoch stanovených zákonom.“

streda 25. mája 2011

Odovzdávanie dokumentov týkajúcich sa dedičstva časť 1. (časť 8.)

Pre zvedavých čitateľov stojí za zaujímavosť spomenúť aj túto časť príbehu.

Keďže predkovia boli neustále prenasledovaní režimom a eštebákmi bolo neuveriteľné zložité zariadiť výber peňazí. Ako som spomenul tak dokument od Valentína prebrala najstaršia dcéra, ktorá podliehala boľševickému odsunu. K dokumentu nebolo vôbec jednoduché sa dopracovať. Niekedy v šesťdesiatich rokoch minulého storočia sa snažil najmladší pradedov brat Július, ktorý žil po odsune v Nemecku, s ním spojiť. V tej dobe sa chodilo telefonovať na poštu. V dohodnutý čas sa teda pradedo Emil dostavil na poštu aby sa so svojim bratom spojil. Rozhovor bol ale úplne zbytočný lebo eštebáci zariadili to aby sa bratia vôbec nepočuli. Celý čas bolo počuť len vrčanie a hučanie. Jediné čo bolo zrozumiteľne počuť boli slová eštebáka, ktorý kričal slová : MLUVTE ! MLUVTE ! VÍTE JAK JE TO DRAHÝ ?! Moja babka na túto udalosť často spomína pretože bola tiež prítomná na Spišsko Belanskej starej pošte. Komunikácia s vlastnými súrodencami bola takmer nemožná. Pradedo posielal listy do Nemecka cez Maďarsko... Až niekedy neskôr sa podarilo sestrám Emila tento dokument doniesť do Československa.

Emil sa teda vybral do banky aby sa informoval na možnosti výberu peňazí. Vtedajšia pracovníčka mu ale povedala – PÁN LABUS, TÁ SUMA JE TAK VYSOKÁ ŽEBY STE SI MOHLI DOVOLIŤ KÚPIŤ ČASŤ ČESKOSLOVENSKA. Vtedy zacalo znova prenasledovanie komunistami. 
Pradedo sa teda rozhodol po ďalších zlých skúsenostiach s komunistami celú vec na dobro do slova a do písmena odložiť do skrine aby bol kľud a pokoj.. Až niekedy v osemdesiatich rokoch ho navštívila jeho staršia sestra Margita, ktorá mu povedala, že sa spoznala s jedným veľmi vplyvným bankárom, ktorý pomôže rodine navrátiť dedičstvo za určitú províziu. Emil aj napriek tomu, že nebol najstarší zo súrodencov mal akúsi vodcovskú rolu  medzi nimi. Všetci mu dôverovali lebo bol veľmi čestný a poctivý človek. Komu mohol tak tomu pomohol. Musím ešte uviesť, že v tom čase už bol odkázaný na pomoc rodiny lebo ležal na lôžku. Pre silnú chorobu mu totiž museli amputovať nohy.

Teta Margita vtedy ešte netušila, že starý a skúsený bankový podvodník ju pripraví nielen o majetok celej rodiny ale aj o zdravie a život. Tomu sa ale podrobnejšie budem venovať nabudúce. Aj takéto je pozadie celej tejto kauzy. Skutočná tvár Michala Kováča a jeho manželky je úplne iná. Skrývajú sa za nadáciu, ktorá kvázi pomáha chorým a bezvládnym. Pritom v skutočnosti si dovolili okradnúť a oklamať skutočne vážne chorých a slušných ľudí. Odvrátená tvár prvého post komunistického prezidenta je známa všetkým slovenským politikom. Žiaden z nich ani jeho na oko najväčší nepriateľ Vlado Mečiar si nedovolia ísť proti nemu. Časom sa čitatelia dozvedia prečo tomu tak skutočne je.


Lukáš Gemza

teta Margita s manželom