Predok Valentín bol pôvodom Poliak ale aj napriek tomu mal nemeckú národnosť. V minulej časti som priblížil ako sa vďaka úradom zmenilo jeho priezvisko a aj to ako sa menili jeho národnosti. Domovské právo mal ale aj tak naďalej v poľskom Ľubiene v Galícii.
Domovské právo musel mať každý občan monarchie. Toto právo mu poskytovalo možnosť nerušeného pobytu, zatiaľ čo osoby s cudzím domovským právom, ak neviedli riadny život boli z obce vypovedané. Zakladalo tiež právo na chudobinské zaopatrenie. Bol to právny inštitút ,, príslušnosti k obci ‘‘. Zrušený bol v roku 1948 komunistami.
Na rodnom liste pradeda Emila je ale ďalšia chyba, pretože matrikár nezapísal, že otec Valentín má domovské právo v Galícii, Poľsko ale Halič, Rakúsko čo vďaka tomuto zmätku neskôr zapríčinilo sťažené pátranie po archívoch. Kvôli domovskému právu otca bol pradedo Emil až do roku 1938 občanom Poľska aj keď žil v Spišskej Belej. Až v tomto roku sa mu podarilo získať Československé štátne občianstvo. Po vzniku Slovenskej Republiky získal spolu s manželkou a deťmi domovské právo v Spišskej Belej spolu s národným občianstvom. Ale aj napriek tomu všetkému mali všetci národnosť nemeckú čo po vojne pre nich znamenalo doslova peklo.
To začalo vtedy keď si boľševici ako pomstu Nemcom vydobyli TRANSPORTY NEVINNÝCH POVOJNOVÝCH OBETÍ DO KONCENTRAČN7CH TÁBOROV a následný násilný transport do Nemecka. To všetko zažila aj moja babička ako malé dieťa, ktoré za nič nemohlo. Dodnes spomína ako ju pri transporte zobral na ruky ruský vojak. Jej mama a teta, ktoré pri tom boli, veľmi tŕpli pretože babka sa k nemu ako malá nič netušiaca obeť ozvala nemecky. Našťastie sa ale nič nestalo. Pradedo Emil skončil v ruskom zajatí na Sibíri v gulagu odkiaľ veľmi málo ľudí vyviazlo bez straty na živote. Povojnové udalosti zapríčinili odlúčenie rodiny, ktoré sa chvála bohu po prísľube rodiny skončilo šťastne a moji predkovia sa mohli vrátiť do Spišskej Belej. To ale neplatilo o babičkinej tete Márii a strýkoch Antonovi a Júliusovi, ktorí podliehali Benešovmu odsunu. Takto teroristický boľševický režim rozdelil nielen moju rodinu ale zapríčinil mnoho nešťastia vo veľmi veľa rodinách, ktoré boli obeťami boľševickej povojnovej propagandy.
Plamene vojny už pomaly uhasínali ale ešte vždy silne pálili. Nad týmito milónmi nevinných obetí stalinskej beštiálnej šelmy sa treba veľmi vážne zamyslieť.
A aj takéto obete dokázal okradnúť Michal Kováč. Babičkin brat Emil vďaka komunistom ako je Kováč prežil peklo v komunistickom lágri. Nabudúce zverejním jeho autentické spomienky na to čo prežil a za čo NEBOL DODNES NIKTO POTRESTANÝ !!!
Lukáš Gemza
 |
Československé občianstvo |
 |
Domovské právo |
 |
Slovenské občianstvo |
