prezidentk

Skutočný volebný program všetkých volebných strán, ktoré na Slovensku vládnu od roku 1989

2012-02-11T14:16:00.000-07:00

Nakoľko sa blížia ďalšie parlamentné voľby tak si dovoľujem zverejniť volebný program všetkých politických strán, ktoré boli do dnešného dňa pri koryte. Určite mi všetci dáte za pravdu, že to tak naozaj je. Slováci nezabúdajte hlavne na to, že voľby vždy vyhrá ten, ktorý hlas počíta a nie ho získa. L.G.

14. HLAVNÝCHBODOV, KTORÉ POUŽÍVA KAŽDÁ POLITICKÁ STRANA, KTORÁ JE OD ROKU 1989 PRI MOCI A KORYTE

Rozpredať väčšinu najväčších výrobných kapacít(pivovary, sklárne, textilky, strojárne) rúk prevažnezahraničných ,,investorov‘‘, ktorí spravidla po uplynutídaňových prázdnin výrobu zastavili ako nežiaducu konkurenciuzahraničných firiem.
Nenávratne zlikvidovať textilný priemysel zaplavením trhuázijským tovarom bez colných bariér, zlikvidovať svetoznámystrojárenský priemysel, zlaté ruky slovenských strojárov poslaťna úrady ,,práce‘‘, zlikvidovať tradičnú výrobu obuvi,textilu a mnoho ďalších pre SR tradičných odborov. Zbúraťalebo nechať schátrať továrne.
Nekoncepčnou a nezmyselnou poľnohospodárskou politikou nechať zdecimovať stáda kráv, pestovanie ovocia a zeleniny a tradičných lukratívnych plodín, ako zemiaky a cukrová repa a nahradiť repkou na výrobu bio nafty. Tým zlikvidovať sebestačnosť štátu v zásobovaní obyvateľstva potravinami.
Dôsledkom tejto do neba volajúcej politiky ( z časti hlúpej a z časti premyslene k vlastnému prospechu) zobrať ľuďom prácu, vytvoriť viac ako pol miliónovú armádu nezamestnaných, závislých len na prázdnej štátnej pokladnici. Dopustiť aj stratu na životoch bezvýchodne nezamestnaných vrátane samovrážd zo zúfalstva. Ľudia, ktorí nepracujú a nezarábajú, nenakupujú výrobky a vedú tak do krachu ďalších výrobcov.
Celkom rozvrátiť morálnu hodnotovú stupnicu človeka. Osobným príkladom politikov vytvoriť všeobecnú mienku, že práca je tá posledná možnosť ako zarábať peniaze. Vytvoriť vrstvu zbohatlíkov, ktorí bez práce žijú lepšie ako tvrdo pracujúci špičkoví odborníci.
Zadlžiť štát na niekoľko generácií miliardami slovenských korún gigantickými daňovými únikmi a nezmyselnými výdajmi. Dlh rastie každú sekundu o 8000 SK. Dopustiť takmer biliónové zadlženie jednotlivých občanov klamlivými reklamami a ponukami pôžičiek. Vyprázdniť štátnu pokladňu predraženými zákazkami štátnych firiem, kde vo vedeniach a dozorných radách sedia bývalý a súčasný politici. Pripraviť tento štát k ekonomickému bankrotu. Pripustiť finančných oligarchov s diktátom bánk, ktoré zdierajú klientov formou lichvárskych úrokov, hlavne hypotekárnych úverov, nízkymi úrokmi vkladov a naopak spoplatnenie faktu, že im klient zveril svoje peniaze pre ich hospodárenie.
Ďalej obmedziť suverenitu. Vymeniť RVHP za ,,dokonalejší‘‘ diktát EU, ktorého úradníci rozhodujú o našej bryndzi, tvaroch zemiakov, počte dobytka...
Z Ústavy štátu urobiť účelový zdrap papiera, neskutočným množstvom spackaných a nepriehľadných zákonov, vyhlášiek a ich noviel docieliť legislatívnej džungle. Dosiahnuť situáciu, že občania neveria, že sa dovolajú svojho práva. Dopustiť nevymáhanie práva. Súdy ak nie sú skorumpované vedú desaťtisíce sporov do stratena. V tejto džungli trvale rozširovať hlúpu administratívu, oveľa väčšiu ako má napr. oveľa väčšie Francúzsko. Táto administratíva sa stala sebestačnou a nezávislá na potrebách obyvateľov. Pernamentne hrať hru - ,,Škatule hýbte sa‘‘, pri ktorej stále rovnakí ľudia menia posty na rôznych ministerstvách bez toho aby mali aspoň šancu pochopiť problematiku daného rezortu, ktorý majú riadiť. Jediným cieľom občanmi zvolených vyvolených je udržať sa čo najdlhšie vo funkcii a rýchlo zbohatnúť.
Dopustiť vyhadzovanie miliónov a spolufinancovať prihlúple a klamlivé volebné kampane nepriehľadného množstva politických strán. Dopustiť aby politické mini strany rozhodovali o dôležitých rezortoch v štáte cestou svojich ministrov, bandy poradcov a ,,lobistov‘‘.
Vynútiť pocit zodpovednosti a oddanosti občana ku svojej zemi. Zlikvidovať armádu pre obranu zeme a nahradiť ju policajnými zložkami. Z hniezda Varšavskej zmluvy sa rýchlo schovať pod krídla NATO. ..Brániť‘‘ našu vlasť v Afganistane a iných pre SR ,,dôležitých‘‘ krajinách.
Zlikvidovať výkonné profesionálne policajné zložky a nahradiť ich z časti skorumpovanými ľuďmi, u ktorých sa dá kúpiť takmer čokoľvek, vrátane slobody. Dopravnú políciu zdegradovať na výbercov pokút, poriadkovú políciu ako asistentov pri bitkách cigánov a futbalových fanúšikov. Dosiahnuť situáciu kde slušní ľudia bývajú za zamrežovanými oknami, balkónmi a trezorovými dverami panelových sídlisk, zatiaľ čo gauneri a zlodeji sa okolo preháňajú na luxusných autách, za bieleho dňa vraždia beztrestne na uliciach, v lepšom prípade si užívajú na vzdialených ostrovoch.
Zdravie ľudí zdegradovať na biznis vysoko prosperujúcich farmaceutických firiem s osobným podielom niektorých politikov. Dopustiť zneužívanie lekárov pre rast zisku týchto firiem. Zlikvidovať preventívnu detskú lekársku starostlivosť, hlavne zubnú. Z domovov dôchodcov, detských jaslí a podnikových rekreačných zariadení nechať vybudovať paláce vládnych činiteľov, ministerstiev, bývalej šľachty a cudzincov alebo ich nechať schátrať či rozpadnúť.
Zdecimovať osobnú železničnú dopravu, zlikvidovať lacnú a ekologickú vodnú dopravu. Cestnú sieť preplniť drahou a prírodu devastujúcou kamiónovou dopravou. Zásadne znížiť dopravnú obslužnosť vidieka. Nezmyselným zdražovaním cestovného bez ohľadu na tržné mechanizmy ponuky a dopytu odradiť cestujúcich od železničnej dopravy a následne zrušiť spoje a trate.
Nechať ekologických teroristov brzdiť výstavbu diaľnic a vodných ciest, rozvoj jadrovej energetiky, naopak umožniť výstavbu obchodných a montážnych kapacít na úrodnej pôde, bezhlavo rúbať lesy. Obdivované hlboké slovenské lesy nechať zmeniť v suché pláne zožraté kôrovcom.

Národ nemá právo na spravodlivosť

2012-01-21T11:58:00.000-07:00

Po ďalšej dlhšej odmlke sa ozývam slovenskému národu. Nakoľko sa blížia predčasné parlamentné voľby každý opäť sľubuje nemožné. Na sociálnej sieti som sa dostal do potýčky s pani Annou Belousovovou. Pripomenul som jej zopár nevyvráteľlných faktov. Bohužial táto politička nemá záujem reálne odpovedať mne tak ako môže chcieť hlasy dalších voličov? Pripájam video kde táto pani akože poltička chce pomôcť občanom... A takisto kópiu z internetovej diskusie. Úsudok si občania urobte sami.

Anna Belousovová
Tento týždeň som sa stretla so Sulíkom,ktorý ma žiadal o pripojenie podpisu na žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR ku kauze Gorila.Mala som dve podmienky:1. STV zabezpečí priamy prenos z tohto zasadnutia.Myslím si,že by STV mala najvyššiu sledovanosť a schôdza by pokojne mohla pokračovať až do volieb.Aspoň by ...Zobraziť viac
Páči sa mi to · · Nesledovať príspevok · Zdieľať · Včera o 11:08 ·

    Používateľom ????? , ????? a 10 ďalším sa to páči.
    1 zdieľanie
        Lucas Gemza jaj tato Anicka. . .zasa idu volby tak trepe. . .aj ju by mali zavriet.tiez sa 20 rokov podielala na terorizme statneho majetku
        Včera o 11:19 · Páči sa mi to
        Anna Belousovová Trepete vy ,pán Gemza,napíšte konkrétne,ako som sa podieľala.Pre vaše info:viete,že existujú aj zákonné možnosti,ako si ja môžem obrániť svoje dobré meno?Takže vám radím -pozor na ústa.História učí,že ja sa viem obrániť :-)
        Včera o 14:01 · Páči sa mi to · 4
        Martin ????? Lucas! To máš z ktorého bulváru?
        Včera o 15:49 · Páči sa mi to
        Lucas Gemza
        pani Belousovova - jedina pripomienka - urcite si nepamatate ako ste odbili moju babicku pred niekolkymi rokmi ked Vas v dobrej viere navstivila so ziadostou o pomoc. Jednalo sa o kauzu rodinneho dedicstva o ktore nas pripravil exprezident. Kludne si piste co chcete ale sledoval som Vas po boku Jana Slotu a nezdalo sa mi aby ste pocas posobenia v koalicii nejako vystupovala proti statnemu terorizmu. Nie som z tych co drzia hubu. Preto som bol nuteny odist do zahranicia. Nikdy nikoho krivo neobvinujem. Tiez Vas transparentny byt v Bratislave z dani obcanov stoji za spomenutie ku ktoremu sa vyjadroval aj tu spomenuty Sulik. Tiez mi neda neopytat sa preco kazdy z politikov je ticho ohladne nasej rodinnej kauzy a tiez napriklad kauzy diamantova bana?
        Pred 14 hodinami · Páči sa mi to · 1
        Lucas Gemza
        a historia tiez uci ze aj ja sa viem branit :) osobne by mi len vyhovovalo aby nejaky politik spomenul moje meno. Pre Vasu informaciu - krajsky sud v Kosiciach v tychto dnoch obdrzal upozornenie v nemecky pisanom liste s predbeznou zalobou. Pred rokom a pol ma malom zavrazdilo komando S. I. S. Ale to nikoho z Vas politikov nezaujima. Vy mate len svoje teple politicke miestecka o ktore by ste lahko prisli ak by sa do toho zacalo rypat... Nie pani Belousovova, nebojim sa, mozno som Vas urazil ale nepisem nic ine ako svoj osobny nazor, ktory kludne zopakujem. Velmi by som bol rad aby na Slovensku nastala zmena. Ale to sa nikdy nestane.
        Pred 14 hodinami · Páči sa mi to
        ????? Aj mna by velmi zaujimalo ako je to s tym ex-prezidentom Kovacom,,,a s tou Diamantovou banou????!!!
        Pred 7 hodinami · Páči sa mi to
        Lucas Gemza
???? nato Ti zo slovenskych politikov neodpovie ani jeden... Staci posledny prispevok na www.diamantovabana.sk A ako vidis slovensky politici sa vedia ohanat len ochranov osobnosti. Netyka sa to priamo pani A. Belousovovej ale pytam sa - Len politici maju pravo na mna poslat zabijakov? Len politici maju pravo ponizovat ludsku dostojnost? Ak politik neznesie akykolvek nazor ineho cloveka tak do politiky nepatri. Ak by som neodisiel zo Slovenska skoncil by som minimalne ako Robert Remias. . . Bohuzial a niesom jediny slovak, ktoremu je takto ,,priane,, ale chvalabohu mam este dost zdraveho rozumu a odvahy sa tymto monstram postavit.
        index
        www.diamantovabana.sk
        ‎(Doporučený list J. Petrova J. Figelovi)Vážení občania Slovenskej republiky, kauza Diamantová baňa v JAR nie je žiadnym nezmyslom ani fikciou, ako sa Vás snažia presvedčiť v internetových diskusiách rôzni nasadení dezinformátori, alebo neveriaci tomáši, ktorí ešte stále viac veria sprofanovaným p...
        Pred 5 hodinami · Páči sa mi to ·
        Lucas Gemza
        apropo pani Belousovova - prave som pozeral svoje zaznamy a v roku 2010 som kontaktoval aj Vas. Vedeli by ste mi vysvetlit preco ako verejny cinitel ste nemala zaujem aspon odpovedat? Dakujem za odpoved. Tiez Vam pripomeniem babicku - navstivila Vas spolocne so svojim bratom, mojim strykom, tazko chorym Frantiskom v Narodnej Rade a vy osobne ste im vynadala ze co si dovoluju. Ak mi vysvetlite tieto veci verejne sa Vam ospravedlnim!
        Pred 2 hodinami · Páči sa mi to
        Anna Belousovová Pán Gemza,útočíte na mňa ako zisťujem z osobných dôvodov.Vašu babičku si naozaj nepamätám a ja mám dobrú pamäť.Vaše osobné útoky si preto nebudem všímať-hovorí z vás zaujatosť a mám dojem,že sa celkom nekontrolujete
        Pred 2 hodinami · Páči sa mi to · 1
        Lucas Gemza
        vobec to nieje zaujatost pani Belousovova. A kontrolujem sa velmi dobre. Voci Vam nemam dovod utocit. Ak mate dojem ze som zaujaty budis. Ale ja som taky. Nechcem Vas vytocit ale padlo tu zopar otazok. A kedze mate v nazve strany slovo spravedlnost by ma zaujimalo ci je podla Vas spravodlive, ze ja ako apoliticka osoba, ktora bojuje za pamiatku svojich predkov ma pravo byt napadana tajnou sluzbou. Vlastnim dokazy o pokuse o moje odstranenie a nik to nema zaujem riesit... Take je Slovensko... Nijako sa Vas nesnazim napadnut ani znehodnotit Vasu pracu ale ako vidim nemate zaujem sa so mnou bavit na Vasej urovni kedze niesom politik.
        Pred 44 minútami · Páči sa mi to
        Lucas Gemza chcete riesit korupciu a problémy ludi.tak ako chcete presvedcit volica aby Vam dal hlas ked s obycajnym clovekom ako som ja nemate zaujem vymenit si nazor?
        Pred 29 minútami · Páči sa mi to

Takisto pripájam sociálne cítenei pani Belousovovej, ktorá do dnešného dňa nevysvetlila prečo takto sociálne ako politička cíti. Cena nájmu, ktorý platili daňoví poplatníci svedčí o jej nesociálnosti. 23 tisíc SK totiž ani dodnes nezarába polovica slovenských domácností...

Byt Anny Belousovovej

Cítenie ako správne parazitovať

Volič urob si vlastný názor... Pani Belousovovej vadí ten môj tak ako chce sedieť v parlamente ďalej z Tvojich daní??

Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!

ps : v najbližších dňoch uverejníme aj novú žalobu na pána Kováča. Ak som urazil paní Belousovovú vedzte, že to nebol zámer ale moja povinnosť vyjadriť svoj názor za Teba občan ! Ústava mi to dovoľuje. Aj ja mám právo na ochranu a dedičstvo je nepremlčatelné.

Lukáš Gemza

Kauza Technopol a jej priamy priebeh

2011-11-13T14:05:00.000-07:00

Obvinený v kauze Technopol poskytovali slovenským médiám cielene vyberané a skreslené informácie. Jednoznačne si myslím, že to bol čisto náhodný zámer oklamať slovenskú verejnosť.

Holanďan van der Werff pred koncom roku 1991 navrhol Krylovi zoznámenie s jeho troma veľmi dobrými obchodnými partnermi z Bratislavy. Pre informáciu išlo o mladého Kováča, Syča-Milého a Mariána Kočnera. Tí sa nakoniec stretli v Krylovej kancelárii v Mníchove a predostreli mu už hotový plán tzv. kauzy Technopol. Na dokreslenie holanďan bol v tej dobe spolumajiteľom firmy SYČKO s mladým Kováčom a Syčom-Milým.

Schéma podvodu spočívala v obchode s textíliami. Firma Introcomerce bola špeciálne založená na túto ,,operáciu,, priamo Mariánom Kočnerom na meno neexistujúceho poľského občana Jendrzeja Mariana Ignaciewicza. Falošný pas tejto falošnej osoby vlastnil práve Kočner. Táto firma poslala Krylovi vzorky. V predošlej časti som sa tomu venoval takže tieto vety sú len pre informáciu.

Len musím uviesť, že Krylovi bolo holanďanom povedané, že má s jeho spoločníkmi už zopár takýchto nelegálnych obchodov, že sú vysoko spoľahlivými a otec Kováča disponuje veľkým politickým vplyvom a vplyvom vo finančných kruhoch vtedajšej republike...

Kauza je omnoho rozsiahlejšia a pre rozšírené informácie doporučujem navštevovať túto stránku.

S pozdravom L.G.

pozdrav Slovenskému národu

2011-10-15T12:01:00.001-07:00

Po dlhšej dobe sa ozývam a zároveň ospravedlňujem svojím čitateľom.

Nakoľko mám veľmi veľa vlastných a hlavne cudzích problémov tak nemám veľmi čas sa venovať záležitostiam na internete, ktorý je pre mňa momentálne menej podstatný.

Za tri mesiace sa vo veciach ktorým je táto stránka venovaná sa veľmi veľa pohlo. Na Slovensku vďaka Bruselským záležitostiam padla vláda, a čo ma mrzí, odvolali Richarda Sulíka, ktorý ako jediný súčasný politik povedal pravdu o eurovale. Dnes okolo 18tej sa mu volalo na jeho osobné handy (mobil) a akosi sa obával toho, že ho odpočúvajú. Nakoľko sú dostupné možnosti tak skúšam volať aj Ivanovi Miklošovi na jeho osobné handy (00421 905 528 838 ) ale chalan sa akosi nemá k tomu aby to zodvihol lebo väčšinou zo skrytého čísla mu volá minister od európskych peňazí (J.C.J.). Môžem Vám ale Slovákom napísať, že to ako sa on rozpráva po telefóne s volajúcimi , tak mne osobne je veľmi zle z toho. ( Zabijakov môžu legálne posielať z Vašich daní tak prečo ja si nemôžem legálne najať firmu, ktorá za faktúry opíše jeho hovory )

Chcem len dodať, že v čase schvaľovania eurovalu sa ukázala pravá tvár komunistického agenta ŠTb Roberta Fica , ktorý Slovenskú Republiku zapredal západu za úplnú vyndru. Je to obyčajný zbabelec a úplný nečlovek. Jedno čo majú spoločné všetci slovenskí politici je to, že neznášajú svoj vlastný národ.

Preto vážené slovenky a slováci sa chopte šable a nenechajte si ničiť budúcnosť vlastných detí. Tiež pozdravujem košickú justičnú mafiu a snaď po zajtrajšiu dostanú zdravý rozum.

Slováci držte sa a očakávajte veľmi veľkú zmenu na tom Vašom Slovensku.

Spozdravom Lukáš Gemza

Michal o peniazoch

2011-08-13T00:38:00.002-07:00

Blahozelanie k narodeninam

2011-08-03T11:09:00.001-07:00

Nakolko oslavuje Michal Kovac 5.8. svoje 81. narodeniny tak mu chcem zazelat len to najlepsie aby ho nestretlo a hlavne vela pevneho zdravia. Znie to odo mna divne ale kedze mi na ,,strykovi,, zalezi tak mu zelam len to naj.

Dúfam že sa neurazíte, ak Vám pripomeniem, že Váš pozemský život sa blíži k záveru. Preto sa Vás verejne pýtam: chcete predstúpiť pred Nebeského Otca zašpinený, ako jeden zo zlodejov slovenského národa?

Pokiaľ nemáte odvahu dôstojne sa očistiť pred odchodom na večnosť, prosím týmto nielen kňazov a biskupov, ale aj jeho spovedníka, aby mu vysvetlili, že s takýmito ťažkými hriechmi mu Nebeským Otcom nebude vo večnosti udelený pokoj, ale len zatratenie. Preto stojíte pred vážnym rozhodnutím, a ja oprávnene očakávam, či vo Vašich srdciach je skutočný Kristus, alebo len nejaká fikcia.

Ako sa vravi - Bozie mlyny melu, melu sice pomaly ale raz domelu. Co je aj pripad nasho rodinneho dedicstva kedze cela vec je momentalne riesena na medzinarodnej urovni a po zdokladovani existencie dedicstva a aj sprenevery sa caka na to kedy sa byvaly prezident bud dobrovolne prizna alebo bude musiet predstupit pred medzinarodnu vysetrovaciu komisiu. Nebude to tak ako to bolo v roku 2008 kedy Slovenske jednostranne sudnictvo Michala Kovaca neodsudilo.

Postupne sa budem dostavat k dalsim temam. presne tak ako som slubil. Nie som prvo prudove medium ale sukromna osoba, ktora argumentuje nepopieratelnymi faktami a ako vidiet uspech svati prostriedky.

Este raz Michal Kovac vsetko naj k narodeninam a verim, ze moje zelanie Ta potesi.

Slovenská spravodlivosť konečne dostihla aj exprezidenta Michala Kováča

01.07.2011 Plus 7 dni

Zatial fikcia ale pevne verim, ze ho zasiahne.

List Dzurindovi

2011-07-31T11:24:00.001-07:00

Lukáš Gemza,

prezident.k@webmail.co.za

30/07/2011, Brusel

MZV

Mikuláš Dzurinda

Hlboká cesta

Bratislava

Žiadosť o prijatie do zamestnania v diplomacii

Zdravím Vás pán Dzurinda,

Dovoľujem sa na Vás obrátiť lebo by som rád kvôli diplomatickej imunite pracoval pre Ministerstvo Zahraničných Vecí SR tak ako mladší z Kováčovcov. Ako viete vediem spor s jeho otcom o naše dedičstvo z ktorého je financovaná aj Vaša strana ktorej ste predsedom. Nemôžem sa zákonnou formou domôcť toho čo mi zákonite a nepremlčateľne patrí. Vás hnevá systém v Bielorusku, ako som to videl na stránkach ministerstva ale vnútorné záležitosti vôbec neriešite. Dúfam totiž, že vďaka diplomatickej imunite ako má doteraz neodsúdený Kováč ml. dosiahnem väčšie možnosti pri vymáhaní dedičstva. Prejavte svoju solidaritu tak ako to viete robiť pred médiami a odporučte ma za pracovníka niektorého z veľvyslanectiev. Nemal by to byť pre Vás problém lebo SR má zastupiteľstiev po celom svete dosť. Keď sa našlo miesto pre Dlhopolčeka a Kováča tak sa určite nájde miesto aj pre mňa. SR má hromadu konzulov, ktorí ani nevedia po slovensky... Ja ovládam plynule češtinu a poľštinu a čiastočne nemčinu, angličtinu , francúzštinu a trochen holandštinu. Všetko slovom aj písmom. Oznámte mi ako ste sa rozhodli a ktoré veľvyslanectvo ste pre mňa vybrali.

Je vo Vašom záujme mi pomôcť lebo jednému z mojich predkov môžete ďakovať za to, že ste bez ujmy na zdraví. Zachránil Vám totiž život keď Vás chcel nebohý pán Vaverčák zadusiť na Spišsko-belianskej železničnej zastávke potom ako ste im odmietli dovoliť naložiť do vlaku ako výpravca klietky s holubmi. Určite si na to pamätáte lebo celú vec šetrila aj ŠTB.

Ďakujem za kladnú odpoveď.

Lukáš Gemza

protiustavne sluziaci minister

Rozdelenie úloh a priebeh kauzy Technopol

2011-06-29T08:54:00.000-07:00

Veci, ktoré tu teraz spomeniem som spomínal v poslednom liste, ktorý bol adresovaný starému Kováčovi: Je nepopierateľné, že to tak bolo pretože takto je to uvedené vo vyšetrovacích spisoch a tiež v amnestii, ktorú starý Kováč doslova venoval svojmu pitomkovi a jeho kumpánom.

Martin Syc-M. a Michal Kovac spoločne s Mariánom Kocnerom v mesiaci december 1991 navštívili Petra Krylova ( Krylovo pozadie je dosť zaujímavé – v 80. tých rokoch bol prepustený z komunistického väzenia s podmienkou, že bude pracovať pre ŠTB. Tak aj nakoniec bolo. Ako agent bol spojkou pre obchodovanie so zbraňami a tiež je známy napríklad tým, že opálil bombu v Mníchovskom rádiu Slobodná Európa. Tiež bol v roku 1993 odsúdený v Nemecku k 68mim mesiacom väzenia za podvod s dôvernými listinami a tiež z obchodovania so zbraňami, ktoré mu zabezpečoval jeho bratranec Chilo-Pták, bývalý agent SIS a človek známy z kauzy zavlečenia mladého Kováča. Tejto téme sa tiež mienim venovať v osobitnej časti) v Mníchove v Spolkovej republike Nemecka, keď ho prehovorili na účasť na spáchaní podvodu voči akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že po vysvetlení, ako sa podvod uskutoční, mu vyvrátili jeho obavy z nereálnosti tohto fiktívneho obchodu prostredníctvom faxov s poukazom na to, že v akciovej spoločnosti Technopol Bratislava majú známeho človeka, ktorý je do celej veci zapojený a zabezpečí preplatenie fiktívneho tovaru cez Česko-slovenskú obchodnú banku, pobočka Bratislava. Pod vplyvom tohto stretnutia sa Peter Krylov rozhodol zúčastniť sa na spáchaní podvodu a v čase od 1. 2. 1992 do 5. 5. 1992 spoločne s Mariánom Kocnerom a Rudolfom van der Werfom ( tento Holanďan je tiež pekný známy vo svojej rodnej vlasti ako podvodník s obchodmi ohľadne sušeného mlieka, masla a ďalších surovín) zrealizovali podvodný dovoz neexistujúcich textílií v hodnote 2 308 902 USD z Holandska od firmy Introcommerce Inc. pre akciovú spoločnosť Technopol Bratislava, čím jej spôsobili škodu v sume 69 mil. Sk. Uvedenú podvodne vylákanú sumu vyše 2 mil. dolárov od akciovej spoločnosti Technopol Bratislava si rozdelili Rudolf van der W., Peter K., Marián K., Martin S.-M. a Michal K. podľa vopred pripraveného plánu."

Teda dobrú ,,partiu‘‘ si dokázal dať dohromady Kováč.

Rudolf van den Werf spoločne s Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a ďalšími osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v decembri 1991 najskôr naplánovali a v čase od 1. februára 1992 do 5. mája 1992 podľa plánu aj realizovali fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v celkovej hodnote 2 308 920 USD ku škode akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že pre tento účel v Holandsku založili na meno poľského občana Jendrzeja Mariana Ignaciewicza (tu je potrebné dodať, že spomínaný Poliak nikdy neexistoval) , narodeného 10. 6. 1948, trvale bytom Varšava, ulica Ruda číslo 51, Poľsko, firmu Introkomerce incorporation so sídlom v Holandsku, v mene ktorej potom zaslali na adresu a. s. Technopol Bratislava ponukový list na predaj neexistujúceho textilného tovaru, pričom Marián Kočner ako dlhodobý odberateľ textilného tovaru, hoci vedel, že tovar nebude dodaný, predstieral, že o ponúkaný tovar má záujem a že pokiaľ dôjde k realizácii obchodu, tento od Technopolu a. s. odoberie.

Pracovníci a. s. Technopol Bratislava na tento účel otvorili v Československej obchodnej banke pobočku Bratislava 4 dokumentárne akreditívy číslo 2025, 2026, 2027, 2028 na celkovú sumu 2 308 920 USD, na ktoré po doručení sfalšavaných dokladov potvrdzujúcich prevzatie textilného tovaru špedičnou firmou z Nemecka dali dňa 27. 4. 1992 príkaz na ich preplatenie v prospech dodávateľskej firmy Introcomerce intercorporation, avšak k dovozu tovaru nedošlo, čím a. s. Technopol Bratislava bola takto spôsobená škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Získanú finančnú čiastku z fiktívneho dovozu textilného tovaru potom Rudolf van der Werf rozdelil podľa vopred pripraveného plánu tak, že Peter Krylov si ponechal 400 000 USD, Marián Kočner si ponechal 600 000 USD a Rudolf van der Werf si ponechal 362 340 USD. Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie osoby. Kto su tie osoby je teraz snad kezdemu jasne.

K týmto a k mnoho ďalším veciam by sa mal vyjadriť aj samotný starý Kováč, ktorý vedome ako prezident Slovenskej Republiky porušoval zákon a využíval svoju funkciu k páchaniu trestnej činnosti.

Ako prebehlo delenie peňazí a ďalšie skutky v tejto kauze Vám pripomeniem niekedy na budúce.

L.G.

Kauza TECHNOPOL a jej pozadie

2011-06-24T11:00:00.000-07:00

dvaja podvodníci

Vo viacerých článkoch sa budem venovať aj tejto už veľmi otrepanej kauze. Žiadne ,,slobodné‘‘ médium totiž dodnes neuviedlo skutočné fakty o pozadí tohto závažného podvodu na ktorý doplatil, samozrejme slovenský daňový poplatník. Vďaka tejto kauze sa po dlhom pátraní dozvedeli aj moji predkovia kto vlastne Michal Kováč starý je. Spomeniem to po ukončení tejto viac časťovej ,,epizódky‘‘.

Je zarážajúce informačné embargo dané na túto podvodnú akciu. Ako je vidieť tieto články majú čo do seba lebo rôzny dezinformátori a súkromní agenti spoločnosti SIS márne pátrajú po tom odkiaľ beriem tieto nanajvýš delikátne informácie. Chcem im len odkázať nasledujúce : CHLAPCI A DIEVČATÁ PODPORUJÚCE ORGANIZOVANÝ ZLOČIN BIELYCH GOLIEROV UVEDOMTE SA, ŽE SVOJOU ČINNOSŤOU NIJAKO NEPORUŠUJEM ZÁKON ŽIADNEJ KRAJINY ANI ŽIADNEHO SPOLOČENSTVA. ROBÍM TO ČOHO NIE STE VY SCHOPNÍ A ZA ČO STE PLATENÍ. NIEKTORÍ AŽ VEĽMI DOBRE. NAMIESTO TOHO ABY SOM MAL VAŠU PODPORU A POMOC STE SA NA PRÍKAZY SVOJICH NADRIADENÝCH VEHEMENTNE PUSTILI DO AKCIE NA ZLIKVIDOVANIE AKÝCHKOĽVEK INFORMÁCIÍ TÝKAJÚCICH SA ,,MOJEJ‘‘ KAUZY. ČASŤ Z VÁS UŽ PRE VLASTNÚ NESCHOPNOSŤ PRIŠLA O MIESTA A DOBRE PLATENÉ FLEKY. VOBEC MA TO ALE NEMRZÍ A MIENIM POKRAČOVAŤ AŽ DO TEJ DOBY KÝM SA SPOR O NAŠE PRÁVOPLATNÉ DEDIČSTVO NEUKONČÍ. VYTVORILI STE ZO MŇA NEPRIATEĽA ŠTÁTU A VÁS MUSÍ VEĽMI HNEVAŤ, ŽE SA TO OBRÁTILO PROTI VÁM. ZÁKERNOSŤ A ODHODLANOSŤ S AKOU SA VENUJETE MOJEJ OSOBE BY STE MALI VENOVAŤ ČLOVEKU KVOLI KTORÉMU TÁTO STRÁNKA VZNIKLA. A TAKISTO ĎALŠÍM AKO JE NAPRÍKLAD FINANČNÝ DILETANT IVAN MIKLOŠ ALEBO PROTIPRÁVNE SLÚŽIACI MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ... A TAKTO BY SOM MOHOL POKRAČOVAŤ ĎALEJ. CHCEM VÁS PRETO POŽIADAŤ ABY STE SA UŽ KONEČNE PRESTALI VENOVAŤ MOJEJ OSOBE A ZAČALI RIEŠIŤ MILIARDOVÉ ÚNIKY ZO ŠTÁTNEJ KASY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. AK BUDEM ĎALEJ INFORMOVANÝ O VAŠICH POKUSOCH MA ZDISKREDITOVAŤ BUDEM NÚTENÝ ZVEREJNIŤ MENÁ AGENTOV, KTORÍ SÚ NA MŇA NASADENÍ S ICH PODOBIZŇAMI ABY VŠETCI OBČANIA SR VEDELI NA KOHO SI NA ULICI DÁVAŤ POZOR.

Ospravedlňujem sa čitateľom za takýto úvod ale bolo to potrebné nakoľko minister vnútra Daniel Lipšic namiesto toho aby riešil už takmer rok starý prípad únosu a vydierania a okrádanie slovenského národa rieši so svojím maďarským poskokom tričká a rôzne druhy oblečenia, ktoré v dnešnej dobe nosia mladí ľudia. Pánu ministrovi bude v najbližších dňoch odoslaný dokument po ktorom ak sa nevyjadrí budú podniknuté kroky, ktoré budú informovať viaceré inštitúcie o tom ako podporuje organizovaný zločin vo vlastných radoch.

Spať ale k Technopolu

Samozrejme, že Michal Kováč a spol. robili obchody, ktoré boli podozrivé. Jeden z týchto obchodov bol navrhnutý aj Technopolu, pričom referenti Technopolu ho zamietli, vedeli, že pôjde o nezákonný obchod a tento obchod sa neuskutočnil. Po tomto rozhodnutí referentov sa stala vec v štáte, ktorá ovplyvnila ďalší chod veľmi výrazne. Bola uskutočnená devalvácia koruny československej. Technopol ako organizácia zahraničného obchodu z titulu devalvácie mal veľké straty a na vyrovnanie týchto strát potrebovali aby z federálnych fondov prišli čo najskôr peniaze a mohli tieto straty sanovať. Preto o pomoc požiadali predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča staršieho. Ten navštívil generálneho riaditeľa Technopolu. (dodnes o tom existuje spis, vec preverovala ešte vtedajšia spoločná tajná služba - poznámka autora) Rokoval s ním, dohodli sa že zabezpečí prenos týchto prostriedkov a súčasne zabezpečí, že Technopol urobí obchod s jeho synom podľa pravidiel určovaných jeho synom. To sa aj stalo. Je to zadokumentované a preukázané len nie je politická vôľa zrušiť Kováčove amnestie, ktoré brzdia vysetrovanie. Na základe toho boli vyplatené peniaze, nebol dodaný tovar, obchod sa negatívne prejavil v Holandsku a šetrilo sa všade inde.

V PRIEBEHU ŠETRENIA TEJTO KAUZY SA UKAZOVALI I ĎALŠIE PODOZRENIA Z ĎALŠÍCH VECÍ, KTORÉ MOHLI PRINIESŤ A OSVETLIŤ PRAVDU, ČO SA VLASTNE STALO. V TOMTO ZMYSLE V PRVOPOČIATKU NEBOL KOVÁČ MLADŠÍ, ALE BOL TO JEHO OTEC.

V prílohe prinášam kópiu voľne dostupnú aj na internete ohľadne Zákona o prepočte devízových aktív a pasív v oblasti zahraničných pohľadávok a záväzkov organizácií v súvislosti s kurzovými opatreniami. Išlo prakticky o začiatok konca ekonomiky tak ako na Slovensku tak aj v Čechách.

Nabudúce sa chcem venovať tomu ako si v tejto kauze zainteresovaní rozdelili úlohy a následne delili peniaze.

Lukáš Gemza

Životopis Michala Kováča (skutočný)

2011-06-19T07:56:00.001-07:00

Zamyslený zločinec

Ľudí a zdroje odkiaľ som čerpal tieto informácie zámerne neuvediem. Ľudia, ktorí sa venujú politickým kauzám tak ako ja určite vedia prečo.

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 ako nemanželské dieťa. Dodnes sa traduje kto bol jeho otcom. Viacero pamätníkov mi potvrdilo moju verziu ale do tej doby kým nebudem mať 100 % dôkaz tak nechcem šokovať verejnosť. Môžem prezradiť akurát to, že jeho mladší brat Dušan (samozvaný historik, ktorý nevie čo bolo včera nie to ešte pred 60timi rokmi) je kvôli tomu proti skutočnej histórii rokov 1930-1948. Miško sa narodil v obci Ľubiša čo mu neskôr pomohlo pri podvode s naším dedičstvom pretože táto obec sa v nemeckom jazyku vyslovuje a píše úplne rovnako ako obec z ktorej pochádzal môj predok Valentín. Pri falšovaní dokumentov sa mu táto záležitosť nesmierne hodila.

Miško vyštudoval Obchodnú akadémiu a neskôr vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Už ako študent bol členom zločineckej KSČ a už v tej dobe sníval o rozdelení Československa (vychádzam z jeho vlastných slov, ktoré povedal v roku 2007 v rozhovore pre denník SME). V šesťdesiatich rokoch minulého storočia pôsobil na ‘‘ostrove slobody‘‘, teda na Kube. Nepôsobil tam, tak ako on tvrdí ako prednášajúci na vysokej škole, ale ako prednášajúci členom Rotary klubu, ktorého je on sám členom. Márne budete hľadať po internete informácie o tomto klube. Rotary klub je totiž veľká slobodomurárska lóža do ktorej sú združení ‘‘vplyvní‘‘ podnikatelia, bankári a priemyselníci z celého sveta. Jej členom je mimo Michala zo Slovákov aj Róbert Fico a Ivan Mikloš.

V roku 1967 Michala ale KSČ ‘‘stiahla‘‘ z jeho pôsobiska a dosadila ne miesto námestníka Živnostenskej banky v Londýne kde bol potrebný s jeho skúsenosťami pri praní peňazí z rozkrádania socialistického majetku. Nie je tajomstvo, že napríklad časť tankov a zbraní vyrobených v ZŤS Martin skončilo na iných trhoch ako bolo vtedy vládnuce ZSSR. Tento tovar končil v rukách arabov zo severnej Afriky a blízkeho východu čo je dodnes dokázateľné. Keď na to prišli Rusi tak sa im to vôbec nepáčilo a tak dali Michala stiahnuť spať do Československa a na oko vylúčiť z KSČ. Zavrieť ho nemohli lebo, aj keď nerád, ale musím uznať, že na tú dobu bol naozaj skvelým ekonómom a tak o neho nemohli prísť. Biznis so zbraňami ale naďalej pokračoval a jeho kontrolu prebral strýko Václava Havla, ktorý mimo iné vlastnil so židovskou kapitálovou spoluúčasťou filmové ateliéri BARANDOV, ktoré dodnes financuje sionistická organizácia PEN-klub.

V tej dobe sa stal z Miška ‘‘rádový‘‘ zamestnanec Štátnej Banky Československej (ŠBČS), pobočka Bratislava, kde mal aj tak veľmi veľký vplyv. V banke pracoval až do plyšovej podvodnej revolúcie (1989).

V júni 1990 bol zvolený ako kandidát VPN do Federálneho zhromaždenia a následne vymenovaný do funkcie ministra financií SR. Tu musím dodať, že to bolo práve v tom čase keď sa začalo pracovať na odkúpení diamantovej bane v JAR. Na vlastnú žiadosť, po transakciách a podvode na môjho priateľa JOZEFA PETROVA, opustil post ministra aby sa v budúcnosti vyhol špekuláciám o financovaní diamantovej bane. Nevyhol sa im ale. Dnes už totiž môžem dokázať, že práve on stojí za vyplatením prvých desiatich miliónov dolárov, teda prvej splátky v tejto podvodnej transakcii. Suma 10 miliónov dolárov bola vyplatená práve z dedičstva po mojom predkovi, ktoré toto občianske hovädo spreneverilo. Tomu sa podrobnejšie budem venovať niekedy na budúce.

Neskôr bol predsedom Federálneho zhromaždenia, kde sám navrhoval zákony k ekonomickej destabilizácii Československa a podvodom typu Technopol a Martimex Martin.

V roku 1992 bol ústrednou postavou rozdelenia spoločnej federácie Čechov a Slovákov. Veľa ľudí si mylne myslí, že za rozdelením stojí Klaus a Mečiar. Nie je ale tomu tak. V pozadí rozdelenia stál Michal Kováč a Václav Havel.

Po rozdelení bol vďaka hlasom SDĽ (nástupnícka strana zločineckej KSS) zvolený voľbou 15. februára 1993 za prezidenta SR. Táto občianska a zločinecká nula maximálne osrala prezidentskú stoličku a zneužila svoje postavenie na mnoho ďalších čiernych dier v histórii samostatnosti. Kováč má oveľa černejšie pozadie ako sa môže zdať. Postupne sa dočítate viac o tomto ekonomickom diletantovi, ktorý mal už dávno odvisnúť tak ako to komunisti urobili s jeho otcom, ktorý sa stal obeťou komunistickej propagandy. Otec si to určite na rozdiel od syna nezaslúžil.

V jeho životopise už vystupujem aj ja. Pred 15 rokmi určite netušil, že piata generácia po Valentínovi nastúpi v plnej sile proti nemu. Na to aké mám ja postavenie proti nemu, som už dokázal, že aj ‘‘malý‘‘ chlapec vie poraziť ‘‘veľkého‘‘ muža... Jeho osobe sa veľmi venujem a jeho neuveriteľne mrzí, že sa našiel prvý občan, ktorý aj napriek pokusom o fyzickú likvidáciu (27/06/2010 a 09/07/2010-poznámka autora) ide vpred pomalými krokmi za tým čo patrilo jeho predkom. Dnes si už môžem statočne povedať, že to do čoho som sa pustil som už z veľkej časti dokázal. Bez akýchkoľvek nečestných praktík a zbraní ohrozujúcich zdravie a život. Jedinou mojou zbraňou je pravda a jediný cieľ – spravodlivosť.

Lukáš Gemza

Ako podporuje vláda z peňazí daňových poplatníkov zločincov

2011-06-13T08:11:00.000-07:00

Trochu odbočím od témy dedičstva ale aj tak sa mienim venovať rozkrádaniu a osobe bankového podvodníka.

Dnes ráno pri pohľade na stránku úradu vlády ma málom zložilo zo stoličky. Úrad vlády totiž z rezervy predsedu vlády SR v roku 2011 okrem iného poskytol starému Kováčovi dotáciu vo výške 8400 euro !!! Údajne na úhradu opatrovateľskej služby v stave nevládnosti – pre rok 2011... (kto vie koľko rokov už takto parazituje?) Pýtam sa teda ako je možné, že hovädo, ktoré parazituje na spoločných daniach už len tým, že sa vozí na vládnej limuzíne a dostáva v porovnaní s občanmi, ktorí celý život poctivo dreli a na staré kolená nemajú do slova a do písmena čo do úst, neskutočne vysoký dôchodok. Obyčajný bežný občan, ktorý si zaslúži pomoc na staré kolená na rozdiel od tohto boľševika nedostane ani cent a štát ho nechá , prepáčte za výraz, chcípnuť ako prašivého psa... Ak je možné, že tento doteraz neodsúdený zločinec má právo na sumu o ktorej sa môže bežnému dôchodcovi iba snívať ? Podľa Ivety Radičovej je asi normálne podporovať chlebodarcu, ktorý jej domohol ku kariére političky. Michal Kováč vôbec nie je nevládny !!! Práve naopak. Ak je schopný chodiť na rozne plesy a podobné ožieračky tak nemá právo na nič, nie to ešte na takto vysokú sumu peňazí. A ako by to ešte nestačilo tak medzi obeťami povodní, ktoré boli ,,odškodňované‘‘ dostala jeho kancelária (takisto z rezervy !!!) sumu 10 950 euro...

Tak ak je bezvládny tak na čo potrebuje ďalších takmer 11 000 euro ??? Čo je suma, ktorú bežná rodina nezarobí poctivou prácou za rok ! Podľa akého kľúča, alebo ako by som to nazval, sa rozdávajú tieto peniaze? Rodiny, ktoré prišli o strechy nad hlavou dostanú od štátu smiešnu sumu, ktorá nepostačuje ani na základné výdaje a zločinec Kováč do slova a do písmena znova spreneverí takmer 600 tisíc korún v starej mene.

Je mojou povinnosťou sa obrátiť na kanceláriu Ivety Radičovej a žiadať o vysvetlenie tejto záležitosti. Moji predkovia od štátu nedostali ani korunu za všetku krivdu, ktorú starý-bankový-podvodník spôsobil. Nechám na čitateľa nech si urobí vlastný úsudok ale verím, že bude zdieľať názor ako ja.

Spomínanú dotáciu nájdete na tomto linku - http://www.vlada.gov.sk/data/files/7788.pdf

Tiež si pozrite pozorne celý dokument. Je tam spomenutá aj spomínaná dotácia pre jeho kanceláriu. Ak je chorý tak nech sedí doma na gauči a nie perie peniaze....

Lukáš Gemza

Email poslancom NR SR

2011-06-09T04:53:00.001-07:00

Mne ako zúčastnenej osobe nedalo nezareagovať na rokovania parlamentu o rušení amnestií. Bohužiaľ sme svedkami jednotvárnej hry v rukách nespravodlivosti a nemorálnosti. Ak by totiž poslanci mali nejakú morálku určite by ,,nezabudli na amnestie udelené starým bankovým podvodníkom. Amnestiám som sa venoval v liste, ktorý mu bol adresovaný.

Uvidíme koľký z poslancov, teda ich asistentov, bude na tento email reagovať. Predpokladám, že ani jeden lebo veľká časť z nich je Kováčovi veľmi zaviazaná.

Subject : Amnestie
From :
prezident.k@webmail.co.za

To :
<info@nrsr.sk> , podatelna@nrsr.sk

<klubkdh@nrsr.sk> , <pavol_hrusovsky@nrsr.sk> , <pavol_abrhan@nrsr.sk> , <julius_brocka@nrsr.sk> , <martin_fronc@nrsr.sk> , <monika_gibalova@nrsr.sk> , <marian_kvasnicka@nrsr.sk> , <anton_marcincin@nrsr.sk> , <peter_muransky@nrsr.sk> , <radoslav_prochazka@nrsr.sk> , <alojz_pridal@nrsr.sk> , <marian_radosovsky@nrsr.sk> , <maria_sabolova@nrsr.sk> , <julius_stanko@nrsr.sk> , <jana_zitnanska@nrsr.sk> , <laszlo_solymos@nrsr.sk> , <klub.mosthid@nrsr.sk> , <tibor_bastrnak@nrsr.sk> , <bela_bugar@nrsr.sk> , <gabor_gal@nrsr.sk> , <ondrej_dostal@nrsr.sk> , <elemer_jakab@nrsr.sk> , <laszlo_nagy@nrsr.sk> , <peter_osusky@nrsr.sk> , <edita_pfundtner@nrsr.sk> , <igor_sidor@nrsr.sk> , <frantisek_sebej@nrsr.sk> , <ivan_svejna@nrsr.sk> , <peter_voros@nrsr.sk> , <peter_zajac@nrsr.sk> , <klubsas@nrsr.sk> , <jozef_kollar@nrsr.sk> , <szilard_somogyi@nrsr.sk> , <zuzana_astaryova@nrsr.sk> , <natalia_blahova@nrsr.sk> , <juraj_droba@nrsr.sk> , <martin_fecko@nrsr.sk> , <stanislav_fort@nrsr.sk> , <pavol_hladky@nrsr.sk> , <martin_chren@nrsr.sk> , <ludovit_jurcik@nrsr.sk> , <erika_jurinova@nrsr.sk> , <peter_kalist@nrsr.sk> , <jana_kissova@nrsr.sk> , <kamil_krnac@nrsr.sk> , <milan_laurencik@nrsr.sk> , <martin_poliacik@nrsr.sk> , <jaroslav_suja@nrsr.sk> , <richard_sulik@nrsr.sk> , <richard_svihura@nrsr.sk> , <stefan_tomco@nrsr.sk> , <jozef_viskupic@nrsr.sk> , <sekretariat@verejnyochrancaprav.gov.sk> , <klubsdku@nrsr.sk> , <jozef_mikus@nrsr.sk> , <miroslav_beblavy@nrsr.sk> , <katarina_cibulkova@nrsr.sk> , <jana_dubovcova@nrsr.sk> , <martin_fedor@nrsr.sk> , <milan_gala@nrsr.sk> , <tomas_galbavy@nrsr.sk> , <jan_golian@nrsr.sk> , <ivan_harman@nrsr.sk> , <kamil_homola@nrsr.sk> , <milan_hort@nrsr.sk> , <zoltan_horvath@nrsr.sk> , <ivan_chaban@nrsr.sk> , <stanislav_janis@nrsr.sk> , <ludovit_kanik@nrsr.sk> , <pavol_kubovic@nrsr.sk> , <stefan_kuzma@nrsr.sk> , <peter_markovic@nrsr.sk> , <ondrej_matej@nrsr.sk> , <viliam_novotny@nrsr.sk> , <richard_oravec@nrsr.sk> , <martin_pado@nrsr.sk> , <tatiana_rosova@nrsr.sk> , <ivan_stefanec@nrsr.sk> , <jarmila_tkacova@nrsr.sk> , <tibor_toth@nrsr.sk> , <marek_vargovcak@nrsr.sk> , <magdalena_vasaryova@nrsr.sk> , <anna_belousovova@nrsr.sk> , <andrej_durkovsky@nrsr.sk> , <igor_matovic@nrsr.sk> , <rudolf_pucik@nrsr.sk> , <rafael_rafaj@nrsr.sk> , <klubsns@nrsr.sk> , <vincent_lukac@nrsr.sk> , <jan_mikolaj@nrsr.sk> , <jan_slota@nrsr.sk> , <igor_stefanov@nrsr.sk> , <dusan_svantner@nrsr.sk> , <stefan_zelnik@nrsr.sk> , <klubsmer@nrsr.sk> , <pavol_paska@nrsr.sk> , <jaroslav_baska@nrsr.sk> , <juraj_blanar@nrsr.sk> , <dusan_bublavy@nrsr.sk> , <jozef_bucek@nrsr.sk> , <jozef_burian@nrsr.sk> , <dusan_caplovic@nrsr.sk> , <miroslav_ciz@nrsr.sk> , <vladimir_faic@nrsr.sk> , <igor_federic@nrsr.sk> , <robert_fico@nrsr.sk> , <darina_gabaniova@nrsr.sk> , <dusan_galis@nrsr.sk> , <tibor_glenda@nrsr.sk> , <martin_glvac@nrsr.sk> , <pavol_goga@nrsr.sk> , <igor_choma@nrsr.sk> , <lubomir_jahnatek@nrsr.sk> , <vladimir_janos@nrsr.sk> , <dusan_jarjabek@nrsr.sk> , <viliam_jasan@nrsr.sk> , <robert_kalinak@nrsr.sk> , <peter_kazimir@nrsr.sk> , <andrej_kolesik@nrsr.sk> , <maros_kondrot@nrsr.sk> , <magda_kosutova@nrsr.sk> , <marian_kovacocy@nrsr.sk> , <mikulas_krajkovic@nrsr.sk> , <stanislav_kubanek@nrsr.sk> , <jana_lassakova@nrsr.sk> , <ladislav_lazar@nrsr.sk> , <iveta_liskova@nrsr.sk> , <marek_madaric@nrsr.sk> , <robert_madej@nrsr.sk> , <mojmir_mamojka@nrsr.sk> , <lubos_martinak@nrsr.sk> , <vladimir_matejicka@nrsr.sk> , <dusan_munko@nrsr.sk> , <bibiana_obrimcakova@nrsr.sk> , <branislav_ondrus@nrsr.sk> , <pavol_pavlis@nrsr.sk> , <peter_pelegrini@nrsr.sk> , <lubomir_petrak@nrsr.sk> , <jan_pociatek@nrsr.sk> , <jan_podmanicky@nrsr.sk> , <richard_rasi@nrsr.sk> , <jan_richter@nrsr.sk> , <lubica_roskova@nrsr.sk> , <marian_salon@nrsr.sk> , <jan_senko@nrsr.sk> , <viktor_stromcek@nrsr.sk> , <peter_suca@nrsr.sk> , <viera_tomanova@nrsr.sk> , <jozef_valocky@nrsr.sk> ,

<jana_valova@nrsr.sk> , <ivan_varga@nrsr.sk> , <lubomir_vazny@nrsr.sk> , <anna_vittekova@nrsr.sk> , <marian_zahumensky@nrsr.sk> , <renata_zmajkovicova@nrsr.sk> , <lubomir_zeliezka@nrsr.sk> , peter_ziga@nrsr.sk

Date :
Thu, 09 Jun 2011 13:09:00 +0200

Poslankyne , poslanci,

Týmto sa na Vás obraciam s vecou amnestií, ktoré tak búrlivo preberáte v parlamente. Zaujímalo by ma prečo sa ani okrajovo nevenujete aj tým podvodným amnestiám, ktoré udelil Michal Kováč ako prezident ? ? ?

V tomto emaile Vám pripájam linku na stránku kde sa tejto otázke na rozdiel od Vás aj venujem. Je zarážajúce, že amnestie, ktoré boli udelené protiprávne za obzvlášť závažnú finančnú kriminalitu, kde bola zneužitá funkcia prezidenta na súkromné účely, ani jeden z Vás nikde nespomenie. Ak sa totiž venujete amnestiám, ktoré udelila v roku 1998 Mečiarová vláda tak sa venujte aj tým, ktoré udelil Kováč. Ten doposiaľ neodsúdený bankový podvodník... Veľká časť z Vás veľmi dobre vie ako tá občianska nula okradla mojich predkov v 80.tich rokoch. Ak by som mal menovite písať mená tých z Vás, ktorí o tejto zločinnej kauze viete určite by som skončil minimálne pri čísle 130. Pre mňa ako pre poškodenú stranu je veľmi zarážajúci fakt ako Kováča spolu s jeho synáčikom kryjete.

Predpokladám, že ani jeden z Vás na tento email reagovať nebude. Ale to už je Vaše svedomie.

S pozdravom Lukáš Gemza

web link k spominanej zalezitosti

Spomienka na predka Valentína

2011-06-04T09:47:00.000-07:00

Pri príležitosti 69. výročia smrti (5.6.) môjho predka Valentína si dovolím tohto človeka pripomenúť.

Určite by ho ani vo sne nenapadlo, že takmer 70 rokov po jeho smrti sa jeho potomkovia budú naťahovať pre záležitosť, ktorú on s dobrým úmyslom, po sebe zanechal. Teda dedičstvo. Valentín bol veľmi slušný, pracovitý a disciplinovaný človek a bol vzorom pre mnoho Spišsko Belančanov. Počas svojho života sa ku všetkým choval rovnako bez rozdielu kto to bol a čo v spoločnosti znamenal. Ako viete Valentína vychovala iná rodina ako tá jeho a prakticky sa vychoval sám životnými skúsenosťami, ktoré nadobudol. Nikdy nebol finančne bohatý, a ak bol bohatý tak len vďaka skúsenostiam, ktoré mal a ktoré ďalej rozširoval. Z daru od svojho otca prakticky nič nemal lebo ako som spomenul minule s celou sumou počas svojho života ani nepohol. Preto je veľmi zarážajúce, že človek menom Michal Kováč zneuctil jeho pamiatku tým, že dedičstvo, ktoré zanechal predok iných spreneveril a využil vo svoj prospech. Život tohto starého podvodníka sa už blíži vzhľadom na jeho vek ku koncu. Preto by pred odchodom mal napraviť to čo zneužil a vôbec mu nepatrilo. Je to hlavne v jeho záujme lebo on sám vie, že celá záležitosť sa blíži ku koncu a tak by bolo vhodné škody spôsobené počas života napraviť. Má totiž tiež potomkov a tí budú vzhľadom na dedenie za jeho škody zodpovední. Michal Kováč nemá svedomie ani hanbu ale je vidieť, že táto vec mu žerie čosi v jeho ,,vnútri‘‘ keďže sa ju snaží udržať v tichosti pred občanmi Slovenska. V časoch keď bol prezident žaloval každého kto o ňom povedal niečo s čím on nesúhlasil. Poznám minimálne desať prípadov kedy mu súdy dali za pravdu aj keď ju nemal. Preto treba pripomenúť, že našu rodinu dodnes nijako právne nenapadol lebo si je vedomí toho, že by celú záležitosť prehral. Vzhľadom na to, že si vážim pamiatky môjho prapraotca verím v spravodlivosť a úspešné dokončenie kauzy, ktorá sa ešte nedávno zdala neriešiteľnou.

Lukáš Gemza

Posledný z troch listov starému podvodníkovi a jeho amnestia.

2011-05-31T11:20:00.001-07:00

Rozhodol som sa, že zverejním posledný z listov starému a skúsenému podvodníkovi do Bratislavy (myslím tým starého Kováča). Posledný z toho dôvodu, že už nebudem zbytočne míňať na poštové výdaje keďže to hovädo sa ani nemá k tomu aby odpísalo. Keďže som momentálne v zahraničí list som poslal na Slovensko známemu, ktorý ho odoslal priamo Kováčovi. Z morálneho hľadiska voči občanom si toto zverejnenie beriem za povinnosť keďže sa stále hovorí len o nemorálnosti amnestií, ktoré udelil Mečiar ako zastupujúci prezident ale o amnestiách starého bank podvodníka sa zarputilo mlčí. Pritom ide o obzvlášť závažnú kriminalitu, ktorá má medzinárodné záujmy. Ak je morálne rušiť takzvané Mečiarove amnestie musia sa zrušiť aj tie, ktoré udelil samotný Kováč a tým hrubo porušil zákony Slovenskej Republiky. Zneužil funkciu verejného činiteľa len z toho dôvodu aby zakryl trestnú činnosť svojho mladšieho syna Michala. Podrobne to vysvetľujem v liste takže to nebudem rozoberať. Chcem len dodať, že kauza Technopol nie je dodnes ukončená. Celej kauze sa budem venovať niekedy nabudúce. Amnestie Michala Kováča ako prezidenta sú hrubým napľutím do očí širokej verejnosti. Schovávajú nie len mladého Kováča ale omnoho viac ako by sa mohlo zdať. Je preto morálnou povinnosťou všetkých ,,demokratov‘‘, ktorí sedia v NR SR aby sa zaujímali aj o túto aféru a nie len o Mečiara. Ďaleko viac ma totiž na svedomí človek, ktorý na plnú hubu hlásal bránenie demokracie. Človek bez kúska hanby a svedomia. Michal Kováč starší je medzinárodný zločinec !!! Všetci, ktorí sedia v parlamente to veľmi dobre vedia. Darmo, že už je na dôchodku ale tiež je to občan Slovenskej republiky a práve preto, že bol hlavou štátu by sa mal za svoje skutky a činy zodpovedať v plnej miere. Linka na tento článok bude odoslaná na emailové adresy všetkých poslancov Národnej Rady. Predseda parlamentu pán Richard Sulík by mal navrhnúť zrušenie aj amnestií bývalého prezidenta. Kúpa diamantovej bane v JAR bola hradená v plnej miere z dedičstva po mojom predkovi čo je dokázateľné len slovenské štátne orgány dodnes neprejavili túto vec razantne riešiť. Namiesto ich pomoci som sa dočkal ohrozenia súkromia, zdravia a života. A aby to nestačilo nechali ma trestne stíhať za nosenie trička, ktoré má nápis v anglickom jazyku – ŠKRUTKOVAČ... Zainteresované osoby musí veľmi hnevať moja priebojnosť a tvrdohlavosť s akou sa v tejto veci angažujem. Robím tak preto lebo dedičstvo je nepremlčateľné a patrí mi. Preto sa to nazýva dedičstvom. Účty v Bank of Austria kde majú naši slovenskí politici účty nezaujíma ani jedného vyšetrovateľa. Takisto ani prokurátor z Košíc si dodnes nesplnil povinnosť a porušil zákon lebo som ho informoval o závažnej trestnej kriminalite. Bohužiaľ Slovenská Republika sa topí v arogancii politikov, ktorí nemajú žiadny iný zámer len využívať svoju funkciu vo svoj prospech. Ak ju takto zneužívali napríklad v Číne boli by predvedení na futbalový štadión. Ale na Slovensku sa niečo také stať nemôže. Preto si idem svojou cestou a využívam všetky zákonné formy vymáhania dedičstva po nebohom Valentínovi Labusovi. Je zarážajúci aj fakt, že od doby kedy sa dozvedela politická zberba, že som sa spriatelil s istým človekom, ktorý mi pomáha a chráni ma, mám otvorenejšiu cestu k spravodlivosti. Aj takéto ba dokonca oveľa horšie má pozadie táto kauza, ktorá sa stala mojou morálnou povinnosťou dotiahnuť ju do úspešného konca. Morálnou povinnosťou ,,,zákonodarcov,,, je hlasovať aj za zrušenie Kováčových amnestií !!!

Odovzdávanie dokumentov týkajúcich sa dedičstva časť 2. (časť 9.)

2011-05-27T11:12:00.001-07:00

Ako vidieť zverejňovanie tohto príbehu má veľký zmysel. Veľa zainteresovaným sa to veľmi nepáči. Čo dodať pravda bolí hlavne vtedy ak odkrýva veľa vecí o ktorých ľudia nič nevedeli.
Včera oznámil európsky European Anti-Fraud Office (OLAF) o sprísnení trestov za podvody a ďaleko rozsiahlejšie pátranie po nich. Platí to hlavne na pranie špinavých peňazí politikov. To sa určite veľmi nepáči ľudom ako je Michal Kováč a zberbe okolo neho. Preto dnes vysvetlím ako to bolo s odovzdávaním dokumentov.

Ako som spomenul – naša teta Margita naivne verila starému – bankovému – podvodníkovi Kováčovi. A tak sa stalo, že za účasti môjho strýka Fera odovzdala dokument oprávňujúci k výberu peňazí spolu s rodnými listami všetkých súrodencov a ďalšími dokumentmi potrebnými k úspešnému vybaveniu dedičstva. . Pri odovzdaní bola prítomná aj manželka Kováča Emília. Žena, ktorá sa síce tvári milo ale v skutočnosti je to takisto diablom posadnutá osoba. Jej sa takisto mienim, venovať v osobitnej časti. Teta naivne verila, že Kováč jej naozaj pomôže. Celé odovzdávanie prebehlo v Margitinom byte na ulici Kupeckeho v Bratislave. V dotyčnej bytovke v tej dobe býval terajší prezident Ivan Gašparovič, teraz tam býva jeho syn a tiež tam býval bankový podvodník. Ten to dnes popiera pritom tam podľa listov vlastníctva tam má byt dodnes čoho je dôkazom je aj to, že jeho meno je doteraz na zvončeku. Stojí za zmienku to, že vo dvore činžiaka sa natáčal prvý diel filmu FONTÁNA PRE ZUZANU. Kováč namiesto pomoci tete celé dedičstvo naozaj vďaka svojmu vtedajšiemu postaveniu vybavil ale tak, že si všetko nechal sám pre seba a celý majetok mojich predkov spreneveril vo svoj prospech. Teta Margita zo žiaľu nad tým čo sa stalo vážne ochorela, oslepla a za krátky čas zomrela. To všetko ma na svedomí Michal Kováč. To ale naše štátne orgány nezaujíma. Tie práve naopak robia všetko preto aby celú vec čo najviac ,,ututlali‘‘.

Preto sa otvorene pýtam ministra vnútra JUDr. Daniela Lipšica – PÁN MINISTER STE ČLENOM KRESŤANSKEJ STRANY. TEDA MALI BY STE SA SNAŽIŤ ABY NAOZAJ PLATIL ZÁKON PRE VŠETKÝCH ROVNAKO BEZ OHĽADU NA TO ČI JE OBČAN PREZIDENT ALEBO BEZDOMOVEC. NIEJE TOTIŽ MOŽNÉ ABY Z POLITIKOV BOLI NADĽUDIA, KTORÍ SI MYSLIA, ŽE SI MOŽU DOVOLIŤ VŠETKO. NAMIESTO POMOCI OD ÚRADOV SOM SA DOČKAL NEMOŽNÉHO PRENASLEDOVANIA, KTORÉ JE JASNE POLITICKY MOTIVOVANÉ. SOM ALE VEĽMI RÁD, ŽE MÁM NA ZÁPADE VEĽMI SILNÚ PODPORU, KTORÁ STOJÍ ZA VŠETKO. DOKEDY BUDETE MLĆAŤ ?? VEĽMI DOBRE VIETE O BEZPRÁVÍ PÁCHANOM MICHALOM KOVÁČOM.

Aj takto vyzerá bahno politickej scény na Slovensku. Bývalý prezident svoju funkciu využíval na páchanie rôznej trestnej činnosti, ktorú nemá žiaden úrad záujem riešiť. Na budúce zverejním tretí a zároveň posledný list, ktorý som poslal tomuto človeku bez štípky a hanby a svedomia.

Lukáš Gemza

filmova fontana pred cinziakom na Kupeckého ulici

Odovzdávanie dokumentov týkajúcich sa dedičstva časť 1. (časť 8.)

2011-05-25T08:53:00.002-07:00

Pre zvedavých čitateľov stojí za zaujímavosť spomenúť aj túto časť príbehu.

Keďže predkovia boli neustále prenasledovaní režimom a eštebákmi bolo neuveriteľné zložité zariadiť výber peňazí. Ako som spomenul tak dokument od Valentína prebrala najstaršia dcéra, ktorá podliehala boľševickému odsunu. K dokumentu nebolo vôbec jednoduché sa dopracovať. Niekedy v šesťdesiatich rokoch minulého storočia sa snažil najmladší pradedov brat Július, ktorý žil po odsune v Nemecku, s ním spojiť. V tej dobe sa chodilo telefonovať na poštu. V dohodnutý čas sa teda pradedo Emil dostavil na poštu aby sa so svojim bratom spojil. Rozhovor bol ale úplne zbytočný lebo eštebáci zariadili to aby sa bratia vôbec nepočuli. Celý čas bolo počuť len vrčanie a hučanie. Jediné čo bolo zrozumiteľne počuť boli slová eštebáka, ktorý kričal slová : MLUVTE ! MLUVTE ! VÍTE JAK JE TO DRAHÝ ?! Moja babka na túto udalosť často spomína pretože bola tiež prítomná na Spišsko Belanskej starej pošte. Komunikácia s vlastnými súrodencami bola takmer nemožná. Pradedo posielal listy do Nemecka cez Maďarsko... Až niekedy neskôr sa podarilo sestrám Emila tento dokument doniesť do Československa.

Emil sa teda vybral do banky aby sa informoval na možnosti výberu peňazí. Vtedajšia pracovníčka mu ale povedala – PÁN LABUS, TÁ SUMA JE TAK VYSOKÁ ŽEBY STE SI MOHLI DOVOLIŤ KÚPIŤ ČASŤ ČESKOSLOVENSKA. Vtedy zacalo znova prenasledovanie komunistami.

Pradedo sa teda rozhodol po ďalších zlých skúsenostiach s komunistami celú vec na dobro do slova a do písmena odložiť do skrine aby bol kľud a pokoj.. Až niekedy v osemdesiatich rokoch ho navštívila jeho staršia sestra Margita, ktorá mu povedala, že sa spoznala s jedným veľmi vplyvným bankárom, ktorý pomôže rodine navrátiť dedičstvo za určitú províziu. Emil aj napriek tomu, že nebol najstarší zo súrodencov mal akúsi vodcovskú rolu medzi nimi. Všetci mu dôverovali lebo bol veľmi čestný a poctivý človek. Komu mohol tak tomu pomohol. Musím ešte uviesť, že v tom čase už bol odkázaný na pomoc rodiny lebo ležal na lôžku. Pre silnú chorobu mu totiž museli amputovať nohy.

Teta Margita vtedy ešte netušila, že starý a skúsený bankový podvodník ju pripraví nielen o majetok celej rodiny ale aj o zdravie a život. Tomu sa ale podrobnejšie budem venovať nabudúce. Aj takéto je pozadie celej tejto kauzy. Skutočná tvár Michala Kováča a jeho manželky je úplne iná. Skrývajú sa za nadáciu, ktorá kvázi pomáha chorým a bezvládnym. Pritom v skutočnosti si dovolili okradnúť a oklamať skutočne vážne chorých a slušných ľudí. Odvrátená tvár prvého post komunistického prezidenta je známa všetkým slovenským politikom. Žiaden z nich ani jeho na oko najväčší nepriateľ Vlado Mečiar si nedovolia ísť proti nemu. Časom sa čitatelia dozvedia prečo tomu tak skutočne je.

Lukáš Gemza

teta Margita s manželom

Politický väzeň číslo 016245 a arogancia ministra vnútra D. Lipšica. (časť 7.)

2011-05-21T12:01:00.002-07:00

Komunizmus mal mnoho obetí na životoch a ešte viac obetí teroru. Jednou z týchto obetí bol aj brat mojej babky Emil, ktorého spolu s ďalšími vrstovníkmi, vybral režim boľševika za nepriateľa. Stal sa obeťou takzvaných Bielych Légií, ktoré sa vzopreli komunistickej moci. Vytváranie triednych nepriateľov v tej dobe išlo presne podľa protokolov.

Začala sa napĺňať Gottwaldova hrozba z r. 1929, keď v poslaneckej snemovni NZ ČSR povedal: „Hovoríte, že porušujeme zákony. My porušujeme a budeme porušovať zákony! Sme stranou československého proletariátu. Naším najvyšším revolučným štátom je naozaj Moskva a my sa do Moskvy chodíme od ruských boľševikov učiť, ako vám vykrútiť krk. A vy viete, že ruskí boľševici sú v tom majstri.“

Protikomunistický odboj je otvorený boj proti komunistickému zriadeniu a komunizmu všeobecne. Na Slovensku sa protikomunistický odboj naplno rozbehol po komunistickom puči vo februári 1948. Jednou z najdôležitejších skupín bola Biela légia, ktorá vytvorila v Rakúsku samostatný slobodný rozhlasový vysielač, pomocou ktorého vysielala na Slovensko necenzurované správy o situácii vo svete a na Slovensku. Okrem tejto iniciatívy členovia Bielej légie organizovali úteky ľudí z krajiny na západ, predovšetkým cez rieku Morava. Hlavným predstaviteľom Bielej légie bol svoradovčan Jozef Vicen, ktorý po odchode zo Slovenska pôsobil v Rakúsku a koncom 50. rokov bol agentami ŠtB unesený do Československa. Po odsúdení na doživotie vo väzení strávil jedenásť rokov. Ďalší z členov Bielej légie, Anton Tunega, Albert Púčik a ďalší boli za svoju protikomunistickú činnosť odsúdení na trest smrti a popravení. Okrem nich sa do odboja zapojili tisíce ďalších ľudí.

Emilov pribeh :

Chlapci naložili do batohov niekoľko nefunkčných granátov a pokazených zbraní, z ktorých ani nevedeli strieľať, lebo sa to nikdy neučili. Pribalili letáky, aby ich mohli cestou porozdávať po dedinách. Nestihli rozdať ani jeden. Boli zatknutí v nedeľu 5. novembra 1950 v horárni pred Levočou. Horár zlákal Luciana Neupauera do horárne pod prísľubom ohriatia čaju. Nenápadne zavolal žandárov z Levoče. Alojz Lenkavský a Emil Labus sa rozhodli vrátiť do Spišskej Belej a vystríhať ostatných pred možným zatknutím. Počítali s tým, že Lucian Neupauer o mnohých veciach nevedel, lebo nežil vtedy v Spišskej Belej, a teda ich ani nemohol prezradiť. Zvyšok skupiny bol zatknutý ešte v ten istý deň 5. novembra 1950.

Odviezli ich do vyšetrovacej väzby do Košíc. Všetci boli neľudsky bití a mučení a tak od nich vymohli priznania o protištátnom sprisahaní. Začiatkom decembra ich previezli do Justičného paláca v Bratislave. Pred súdom ich stálo 17, z toho dve dievčatá. Najstaršie z odsúdených (Vilma Drozdová a Lenka Rennerová) mali 23 rokov, najmladší 17 rokov a desať mesiacov. Súdne konanie sa uskutočnilo 11. – 12. júna 1951. Sudkyňa JUDr. Trattnerová ich odsúdila spolu na 122 rokov a mesiac žalára, 115 000 Kčs pokút, 85 rokov straty občianskych práv a u jedenástich aj na prepadnutie celého majetku. Žalobca – štátny prokurátor sa odvolal na nízkosť trestov a u štyroch – Jakubjaka, Lenkavského, Neupauera a Drozda – žiadal trest smrti. 22. februára 1952 najvyšší súd v Prahe navrhnuté tresty smrti zamietol, ale u Poruboviča trest zvýšil zo 4 na 15 rokov .

Autenticka spomienka Emila :

„Po zatknutí 5. novembra 1950 príslušníkmi Štátnej bezpečnosti (ďalej ŠtB) z Košíc nás odviezli do Levoče. V pondelok nás odviezli do Košíc a tam nás vyšetrovali za velezradu. Vyšetrovanie je ťažko popísať. Boli traja aj štyria vyšetrovatelia a takto nedokáže zaobchádzať človek ani so zvieraťom. Potom nás previezli do Bratislavy na Štátny súd, ktorý sa konal 12. júna 1951. Prečítali nám obžalobu, v ktorej prokurátor dával návrh na tresty smrti pre Bohumila Jakubjaka, Luciana Neupauera, Alojza Lenkavského a Petra Drozda. Predsedníčka súdu trvala na treste smrti a nebyť znalca zbraní, ktorý bol prísediaci a žiadal si o slovo. Medziiným povedal: „Ľudia, čo to robíte, veď sú to ešte deti a zbrane boli po technickom preskúšaní nefunkčné.“ Bol to jediný človek, ktorý sa nás zastal. Po vynesení rozsudkov nás previezli do Leopoldova. V cele nás bolo aj 20 väzňov, WC v rohu, neznesiteľný vzduch. Po dvoch týždňoch nás expedovali na Jáchymov v obyčajných vagónoch, ako nejaké zvieratá. Po troch dňoch sme prišli na láger Bratrství. Pridelili nám čísla a rozdelili nás po lágroch. Dali nás spolu na láger Barbora. Najčastejšie slovo, ktoré sme počúvali, bolo behom, behom. Robila sa cesta zo šachty pre baraky, kde bývali príslušníci SNB. Tak po rannej šichte v bani sme museli nosiť kamene z háld od šachty na cestu pod dohľadom aj psov vlčiakov, ktorých mali niektorí „esenbáci“. S výkrikmi „behom, behom“ nám určovali kameň, ktorý máme zdvihnúť a tak s ním utekať a s tým vlčiakom nás poháňal. Obed, po ktorom bol človek hladnejší ako pred ním. Každý deň 15 Dkg chleba a čierna káva, to sa nedalo. Boli sme vysilení a starší ľudia aj odpadávali a tí nie ľudia ich nútili, aby ten kameň zobrali a s ním utekali. Lucian Neupauer robil zámočníka na povrchu. Opravoval vzduchové vŕtačky a bagre a tak mal prístup ku kľúčom. Blízko drôtov bola šopa, ktorá slúžila ako sklad na oleje. Tak vznikla myšlienka na útek, lebo hranice východného Nemecka boli blízko. Z toho skladu sme sa chceli prekopať popod drôty do lesa. Počas nočnej smeny sme začali kopať. Bol medzi nami zradca – bonzák a ten to vyzradil. Len nevedel, kto a kedy bol kopať. Vyzradil tak Neupauera, Lenkavského a Nemečka. Tí iných nevyzradili. Najviac si to odniesol Nemeček. Mňa preložili v máji na Rovnost. Pre tvrdosť tamojšieho veliteľa, ktorý sa volal Dvořák, sa tam väzni tiež chceli prekopať na povrch. Ozbrojení žandári sfárali do bane a väzňov donútili, aby sa vzdali. Jedného väzňa aj zastrelili. Bol ďalší dôvod na represálie. Do každého baraka sa dali nádoby na potrebu a nikto nesmel ísť von. Ak niekto predsa vyšiel, z niektorej z veží spustili paľbu z guľometov. Osobné kontroly – filcungy boli na dennom poriadku.“

“Just like fascism, also communism should disappear from the entire world. People should live like people.”
Emil Lábus was born on April 23, 1932 in Spišská Belá. His father, who was a bricklayer, was a German by birth and his mother came from Slovakia. The family inherited a small homestead from his mother’s father. When he was only eighteen years old, the State Security arrested him for the distribution of leaflets encouraging people not to vote the Communist Party. He was tried together with another fifteen defendants and four of them were supposed to be sentenced to death. Emil was finally sentenced to five years of imprisonment for the high treason and they sent him to the forced labour camp in Jáchymov. He had a work injury in the camp, so he got to the prison hospital where he met a doctor of Jewish origin, Professor Koch. He was released from the prison in 1956. When Emil Lábus was in custody and later in prison, he had to face cruel interrogation and battering, though he was only a young boy at that time. He still has painful memories of this period of life.

Distribution of Anti-communist Leaflets

“We went to distribute the leaflets and we intended to do so in Levoča. However, they caught Lucián Neupauer. The State Security came and detained him. We both went back to the house and we were detained on Saturday. It was on November 5.” “What kind of leaflets did you distribute? Where did you get them?” “We had printed them by ourselves; actually I wasn’t there at that time. Other people had done it. And we offered to distribute them.” “What was written there on those leaflets?” “Brothers Slovaks…I can’t recall word by word now.” “Was it a kind of appeal for something?” “Of course, it was an appeal for not voting the communism.” “Who encouraged you to do it?” “Who encouraged us? Nobody had to.”

Motion to Death Penalty

“We were tried on June 12, 1951. When they read the accusation, the prosecutor filed a motion to impose the strictest sentence, the death penalty, on Bohumil Jakubjak, Lucián Neupauer, Alojz Lenkavský and Peter Drozd. Presiding judge Tratnerová insisted on the death penalty but the legal expert, who was observing there, was given the floor and said: ‘Oh people, what are you doing here? They are just kids and you want to sentence them to death!’ He was the only man who stood up for us.”

Interrogation and Beating

“There were two, three or four men who interrogated us; they battered us black and blue, I can’t even express it.” “What kind of methods did they use?” “When they opened a wardrobe, you know, there was everything from the small whip to… and they battered and battered…” “What did your cellmates say? How did they beat them?” “Oh, it is, it was always different.” “And what about the testimonies?” “They investigated me on one day, I knew nothing else. I only woke up… and I was absolutely soaked through. Don’t ask me more about it…”

Holy Mass in the Camp and Slapping a Warder

“Men from Moravia were usually on guard but they were also present on the mass. We were watching out. Once when I was working in the afternoon shift, they had the mass in Svätopluk. It was mischance that the campfire, it was the nickname for kapo, heard it. The same day they sent our priest away. Actually, they abducted him in the same evening. We didn’t know where. We didn’t know. In the morning when I was there to have a wash, the kapo walked around, I didn’t know whether he was snooping there or not. I slapped him so strongly that he fell down. I couldn’t remember how long he wasn’t there then, but it was surely about three or four days. He said he was beaten. Slovaks knocked him down.”

Injury, Stay in Hospital and Release

“I had an injury there because we used to move it in some nailed boxes. We put boxes down and moved it and they concreted there around the building site. And the most probably that mould broke off and as the lift and crane pulled it up, it pushed me somewhere and I hit my head. Nothing else happened to me, only my head was fractured thrice. Look here, it was twelve centimetres long. And fortunately I am still here.” “Did they take you to the military hospital?” “It wasn’t a military hospital, it was a prison hospital indeed and there was Professor Koch. He was a man who experienced various things during the Slovak State because he was a Jew. They took Jews during the Slovak State and he was taken as well. He was a very good man. Later they discharged me from the hospital and I was paroled. They granted my and my mother’s request and moved me to the hospital in Karlové Vary. I called my parents and they had to come to take me home. My mother, father and me as well, we all had to sign that I was discharged on my own request, and then I went home to Belá.”

Getting Rid of Prisoners in the Camp

“In the camp Rovnosť, prisoners had to make a kind of draft to ensure circulation in the shaft and once something happened there. They had last two or three meters to blast and they would be on the surface. Paleček, who was a commander of the camp, took automatic and started to fire to the places where prisoners stayed. It was said that he had shot somebody to death. I didn’t know.” “Did sometimes happen that men who led the prisoners out wanted to get rid of them and shot them?” “Yes, members of the National Security Corps bragged: ‘I take a prisoner or two for a walk. And I come back alone.’” “Can you recall any case of this kind?” “Oh, I don’t know exactly. However, I had a friend who slept in my cell and he told me that Paleček had done it.”

Emil bol v lágri viac ako šesť rokov. Zavalil ho tam pri práci ťažký veľký panel. Prežil len vďaka tomu, že spadol do diery vykopanej pod ním inak by bol pravdepodobne mŕtvy. Zranenia boli tak vážne, že ho museli prepustiť na slobodu. Život mu zachránil jeho spoluväzeň, ktorý bol lekárom. To a omnoho viac si vytrpel Emil a rodina nielen kvôli Emilovmu väzeniu. Emil Labus bol členom organizácie Politických väzňov. Je zarážajúce, že na tieto obete dnes nikto z predstaviteľov štátu nemyslí a úmyselne sa na ne zabúda. Miesto pomoci obetiam komunizmu má minister Lipšic odvahu neposkytnúť združeniu dotáciu. Človek, ktorý má plnú hubu demokracie a spravodlivosti úmyselne ubližuje obetiam komunizmu. Miesto toho ho trápia amnestie Vladimíra Mečiara ale amnestie udelené Michalom Kováčom ho vôbec nehnevajú. Pritom ide o obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorá sa vďaka protiprávnej amnestii na prezidentovho syna nemôže riešiť. Celá kauza Technopol je dodnes zahalená rúškom tajomstva a tak by bolo potrebné niektoré veci ozrejmiť. Hovorcovi ministra vnútra som koncom novembra odovzdal dokumenty týkajúce sa našej rodinnej kauzy a takisto kauzy Technopol. Miesto pomoci som sa však dočkal prenasledovania v štýle ŠTB a GESTAPA. Presne podľa komunistických praktík zo mňa urobili podriadení ministra nepriateľa režimu ( za totality by som bol kolaborant, dnes tomu vravia extrémista ) a vysoko záujmovú osobu. Nedivil by som sa ak by tak bolo keby som pral špinavé peniaze tak ako to robí Miško Kováč s našim dedičstvom. Presne ako komunisti prenasledovali nebohého Emila, prezlečení demokrati pod rúškom bezprávia dnes prenasledujú mňa. V niektorej z ďalších častí zverejním uznesenia, ktoré potvrdzujú to, že podriadení pána Lipšica majú eminentný záujem sa mojej osoby zbaviť.

Emil Labus

Boľševický teror. (časť 6.)

2011-05-16T11:51:00.001-07:00

Predok Valentín bol pôvodom Poliak ale aj napriek tomu mal nemeckú národnosť. V minulej časti som priblížil ako sa vďaka úradom zmenilo jeho priezvisko a aj to ako sa menili jeho národnosti. Domovské právo mal ale aj tak naďalej v poľskom Ľubiene v Galícii.

Domovské právo musel mať každý občan monarchie. Toto právo mu poskytovalo možnosť nerušeného pobytu, zatiaľ čo osoby s cudzím domovským právom, ak neviedli riadny život boli z obce vypovedané. Zakladalo tiež právo na chudobinské zaopatrenie. Bol to právny inštitút ,, príslušnosti k obci ‘‘. Zrušený bol v roku 1948 komunistami.

Na rodnom liste pradeda Emila je ale ďalšia chyba, pretože matrikár nezapísal, že otec Valentín má domovské právo v Galícii, Poľsko ale Halič, Rakúsko čo vďaka tomuto zmätku neskôr zapríčinilo sťažené pátranie po archívoch. Kvôli domovskému právu otca bol pradedo Emil až do roku 1938 občanom Poľska aj keď žil v Spišskej Belej. Až v tomto roku sa mu podarilo získať Československé štátne občianstvo. Po vzniku Slovenskej Republiky získal spolu s manželkou a deťmi domovské právo v Spišskej Belej spolu s národným občianstvom. Ale aj napriek tomu všetkému mali všetci národnosť nemeckú čo po vojne pre nich znamenalo doslova peklo.

To začalo vtedy keď si boľševici ako pomstu Nemcom vydobyli TRANSPORTY NEVINNÝCH POVOJNOVÝCH OBETÍ DO KONCENTRAČN7CH TÁBOROV a následný násilný transport do Nemecka. To všetko zažila aj moja babička ako malé dieťa, ktoré za nič nemohlo. Dodnes spomína ako ju pri transporte zobral na ruky ruský vojak. Jej mama a teta, ktoré pri tom boli, veľmi tŕpli pretože babka sa k nemu ako malá nič netušiaca obeť ozvala nemecky. Našťastie sa ale nič nestalo. Pradedo Emil skončil v ruskom zajatí na Sibíri v gulagu odkiaľ veľmi málo ľudí vyviazlo bez straty na živote. Povojnové udalosti zapríčinili odlúčenie rodiny, ktoré sa chvála bohu po prísľube rodiny skončilo šťastne a moji predkovia sa mohli vrátiť do Spišskej Belej. To ale neplatilo o babičkinej tete Márii a strýkoch Antonovi a Júliusovi, ktorí podliehali Benešovmu odsunu. Takto teroristický boľševický režim rozdelil nielen moju rodinu ale zapríčinil mnoho nešťastia vo veľmi veľa rodinách, ktoré boli obeťami boľševickej povojnovej propagandy.

Plamene vojny už pomaly uhasínali ale ešte vždy silne pálili. Nad týmito milónmi nevinných obetí stalinskej beštiálnej šelmy sa treba veľmi vážne zamyslieť.

A aj takéto obete dokázal okradnúť Michal Kováč. Babičkin brat Emil vďaka komunistom ako je Kováč prežil peklo v komunistickom lágri. Nabudúce zverejním jeho autentické spomienky na to čo prežil a za čo NEBOL DODNES NIKTO POTRESTANÝ !!!

Lukáš Gemza

Československé občianstvo

Domovské právo

Slovenské občianstvo

Podvody a korupcia

2011-05-15T07:02:00.000-07:00

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva je prioritou európskych inštitúcií, najmä Európskej komisie, ktorá na základe článku 274 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uplatňuje rozpočet na vlastnú zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov podľa zásad riadneho finančného hospodárenia.

Právnym základom pre boj proti podvodom je článok 280, v zmysle ktorého Spoločenstvo a členské štáty zamedzia podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Spoločenstva prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco a tak, aby to poskytlo členským štátom účinnú ochranu.

Boj s trestnou činnosťou poškodzujúcou finančné záujmy Spoločenstva spadá pod hlavu VI Zmluvy o založení Európskej únie, teda do tretieho piliera. Článok 29 ustanovuje, že cieľom Únie je zabezpečiť občanom vysokú úroveň ochrany v oblasti voľného pohybu, bezpečnosti a justície aj vďaka prevencii a boji proti korupcii a podvodom vďaka úzkej spolupráci policajných, colných a justičných orgánov.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) bol zriadený rozhodnutím Komisie č. 1999/352/ES. OLAF nahradil Úrad pre koordináciu boja proti podvodom – UCLAF a na rozdiel od neho získal nezávislé postavenie a právomoc vykonávať správne vyšetrovanie, ktorým sa rozumie najmä výkon kontrol a inšpekcií. Vyšetrovanie je oprávnený vykonávať na základe nariadenia (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a nariadenia Rady (EURATOM) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). OLAF zaisťuje spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou za účelom ochrany finančných záujmov Spoločenstva podľa článku 280.

Dohovor o ochrane finančných záujmov Spoločenstva (26. 6. 1995) vychádza z ustanovenia článku 280. Ustanovuje skutkové podstaty niektorých trestných činov a predpokladá spoluprácu členských štátov v oblasti vyšetrovania, stíhania ako aj výkonu trestu.

Problematiku ochrany eura pred falšovaním upravuje nariadenie Rady (ES) č. 1338/2001.

Čo sa týka korupcie, podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii je cieľom únie zaistiť občanom vysokú úroveň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, čo je cieľ, ktorý sa má dosiahnuť prevenciou a bojom proti zločinu, organizovanému, alebo inému, vrátane korupcie.

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore, ktorého cieľom je najmä zabezpečiť, aby jednak aktívna, ako aj pasívna korupcia v súkromnom sektore bola trestným činom vo všetkých členských štátoch, aby mohli byť právnické osoby taktiež zodpovedné za takéto trestné činy a aby tieto trestné činy podliehali účinným, primeraným a odradzujúcim sankciám.

Na základe rozhodnutia Komisie z 2. júna 1999 o podmienkach vnútorných vyšetrovaní pri boji proti podvodu, korupcii a ostatným protiprávnym konaniam poškodzujúcim záujmy spoločenstva (1999/396/ES, ESUO, Euratom) a rozhodnutia Rady z 25. mája 1999 o podmienkach vnútorných vyšetrovaní v boji proti podvodu, korupcii a ostatným protiprávnym konaniam poškodzujúcim záujmy spoločenstva (1999/394/ES, Euratom) by všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry by mali poveriť OLAF úlohou vykonávať vnútorné správne vyšetrovania s cieľom objasnenia vážnych situácií týkajúcich sa výkonu profesionálnych povinností, ktoré môžu predstavovať nesplnenie povinností úradníkov a zamestnancov spoločenstiev.

V súčasnej dobe je v legislatívnom procese rozhodnutie Rady na zriadenie európskej anti-korupčnej siete. Vytvorením neformálnej siete policajných inšpekčných a kontrolných zložiek a anti-korupčných orgánov by sa mala zlepšiť medzinárodná spolupráca medzi národnými inštitúciami, OLAF-om, Europolom a Eurojustom v boji proti korupcii.

Nezabudni, vždy VER !

2011-05-14T11:45:00.001-07:00

Alexander Solženicin napísal ( päť n... ) :

NEVER - NEZRAĎ - NEZABUDNI - NEDAJ SA - NEPROS
Na prednej stránke časopisu SVEDECTVO je napísané :
- KTO STRATIL MAJETOK STRATIL VEĽA
- KTO STRATIL SLOBODU STRATIL MNOHO
- KTO STRATIL VIERU STRATIL VŠETKO

Keď Ťa ponižujú nepokľakni na kolená, nepros !
Keď Ti siahajú na Tvoju dostojnosť nedaj sa !

Dobré si človek pamätá, na zlé zabúda, hodina šťastia vymaže z pamäti všetky útrapy.

Tak či onak, každý z nás v niečo verí. Niekto v Boha, iný vo svoj život, ďalší v spravodlivosť ale každý si svoju vieru uchováva v rovnakej podobe. Verí, lebo je.

Píšem to hlavne preto aby pár ľudí pochopilo, že naozaj je vždy pre ČO a pre KOHO bojovať a píšem to tiež preto lebo veľa ľudí sa ma pýta PREČO ? Ja vždy odpoviem - Lebo VERÍM inak by so to nerobil. Bijem sa o to čo patrí celej našej rodine. Osobne z toho nemám žiaden prospech iba problémy akurát som nabral mnoho skúseností a viem Vám povedať jedno - OPLATÍ SA ÍSŤ ZA SVOJIM CIEĽOM !!!!!
Lukáš Gemza

ZAČIATOK KOMUNISTICKÉHO TERORU. (časť 5.)

2011-05-13T11:48:00.002-07:00

Hrozné sú obete vojny, ešte hroznejšie sú nezmyslené obete povojnové. Tieto naša spoločnosť neľutuje, neoplakáva, nestavia im pomníky - ba ani sa o ne nezaujíma. Áno, bola aj druhá politická dravá rieka, ktorá tiež vyčíňala. Najmä po vojne. A bola zúrivejšia než tá, ktorú sa podarilo zbraňami zahatať.
Vojna nie je epopejou hrdinských činov. Vojna bola, je a bude vždy iba ohavnosťou.
O čo väčšia ohavnosť je násilné vyhasínanie životov v čase mieru za politicko-mocenské ciele! A týchto obetí bolo viac, ako ich vyprodukovala posledná, tá najstrašnejšia svetová vojna. Kto nevidí to more ľudskej krvi a sĺz a nehľadí ani na tú obrovskú horu nevinných obetí červeného teroru, ten nemá srdce ani rozum.

Ján Košút

V Spišskej Belej žila pred prechodom frontu i po ňom silná menšina nemeckej národnosti. Práve ona tvorila rozhodujúcu časť občanov odvlečených do ruského zajatia. Čas ukázal, že tragická evakuácia, nazývaná aj vysídlenie, nemeckých obyvateľov na konci vojny a tesne po nej bola šťastným východiskom pred krutým osudom ruského zajatia, z ktorého pre mnohých už cesta späť neexistovala. Najmä starší obyvatelia, ale aj celé rodiny odmietli evakuáciu vo viere, že im nová štátna moc neublíži tak, ako ani oni neublížili nikomu.

Mesto sa v prvých jarných mesiacoch preberalo z vojnových útrap a pokúšalo sa zorientovať v nových podmienkach. V Spišskej Belej totiž zostalo po evakuácii v januári 1945 len málo nemeckých rodín. Tie sa začali postupne vracať v apríli a máji, ale tu už panovali iné pomery. Okresný národný výbor v Kežmarku vydal 8. júna 1945 obežník č. 1, v ktorom boli pokyny pre MNV a stanice národnej bezpečnosti (NB), aby dbali na to, že Nemci, ktorí sa vrátili, musia sa zaregistrovať na stanici NB a národné výbory mali zamedziť navrátilcom usadiť sa vo svojich domoch. V nich už neraz bývalo slovenské obyvateľstvo, alebo začali slúžiť pre iné účely, ako napr. domy na Zimnej ulici č. 163 a 164 bývalých majiteľov Schmeisza a Sauter-Koppa a na Letnej ulici č. 128 a 129, bývalý pivovar Reich, na ktoré si robila nárok komunistická strana a červená garda. Nemeckí muži boli preto zhromaždení v sústreďovacom tábore v Kežmarku a ostatné nemecké obyvateľstvo bolo umiestnené v bývalom Szimoniszovom pivovare v Spišskej Belej, prípadne v pracovnom tábore v Huncovciach.Od mája 1945 začala pri národnom výbore pracovať preverovacia komisia, ktorú tvorili Ján Ozábal, predseda komisie a súčasne starosta obce, Ján Kraus, Jakub Olekšák a Vojtech Danielčák, zo strany úradu bol členom komisie aj Ján Somora ako referent komisie. Jej úlohou bolo preveriť štátnu a politickú spoľahlivosť každého jednotlivca v Spišskej Belej a vystaviť mu patričné osvedčenie. Ako ukazujú zápisnice tejto komisie, väčšina spišskobelianskych Nemcov preverením neprešla a bola označená ako nespoľahlivá. Muži, ktorí boli v jednotkách SS, boli odovzdaní súdnemu konaniu. V jeseni 1945 pracovala pod názvom užšia komisia MNV, ktorú tvorili Ján Ozábal ako jej predseda, Ján Bogár, Lukáš Slodičák, Jakub Olekšák a Viktor Sviechovič. V priebehu roka sa táto komisia postupne menila a dopĺňala. O preverenie štátnej a politickej spoľahlivosti mohli požiadať aj slovenskí občania mesta. Tí, ktorí to z rôznych dôvodov urobili, boli uvedení na vyhláške MNV, ktorá bola vyvesená na viditeľnom mieste, a každý občan sa k nim mohol do ôsmich dní vyjadriť. Málokto z miestnych Nemcov prešiel previerkami komisie. Tí, ktorí boli označení ako nespoľahliví, boli tak určení na odsun do Nemecka. Zo Spišskej Belej odišlo okolo 850 Nemcov, najviac v dňoch 9. – 10. mája 1946.

Na sobášnom liste mojich predkov je veľká zaujímavosť vďaka ktorej úradníci zmenili Valentínovi meno : Na konci priezviska je napísané Z, ktoré vyzerá ako S a tak sa stalo, že z Labuza sa stal Labus

V sčítacích hárkoch mali z roku 1938 predkovia národnosť slovenskú ale o dva roky neskôr už národnosť nemeckú. Takisto datum narodenia nesedi.

Približne takto sa začali útrapy mojich predkov vďaka komunistom, ktorí dodnes vládnu. Obete komunizmu trpeli rovnako ako obete holokaustu len o nich sa hovoriť nesmie. Do dnešného dňa nebol odsúdený ani jeden komunista po vzore procesu v Norimbergu. Skutočný počet obetí teroru boľševikov je dodnes nevyjasnený ale podľa odhadov prevyšuje 150 miliónov obetí na ľudských životoch nepočítajúc obete násilností, psychického teroru a mnoho ďalších svinstiev, ktoré sa nielen u nás stali a nie sú potrestané. Práve naopak ľudia ako komunista Kováč si naďalej statočne užívajú vysoký dôchodok z peňazí daňových poplatníkov.

Na budúce sa budem venovať konkrétnym útrapám mojich predkov, ktorí trpeli pre chuť boľševikov ovládať svet.

Lukáš Gemza

Druhý z troch listov, ktoré som odoslal starému bankovému podvodníkovi. (časť 4.)

2011-05-09T13:16:00.001-07:00

Dnes zverejňujem druhý z troch listov, ktoré som odoslal starému bankovému podvodníkovi. Jeho mlčanie bolo až zarážajúce. Každý komu by bol adresovaný takýto list by sa aspoň snažil brániť voči textu, ktorý obsahuje. Michal Kováč starý len potvrdzuje svoju vinu v tomto prípade. V niektorej z ďalších častí sa budem venovať kauze Technopol a Diamantová baňa kde má tento náš ex-prezident palce až to bolí a žiaden vyšetrovací orgán ( myslím prokuratúry, pretože schopnosť vyšetrovacích policajtov s touto vecou nemá nič spoločné lebo je veľa spoľahlivých policajtov a vyšetrovateľov, ktorí si svoju prácu robia dokonale len nadriadené orgány ich prácu ničia v zárodkoch.. ) nemá gule toto komunistické prasa odsúdiť za preukázateľnú trestnú činnosť. Jedinou reakciou na tento list bol telefonát z austrálskeho telefónneho čísla 0061417253805 zo dňa 8. októbra 2011 kde sa ma ,,z druhej strany'' opýtal mužský hlas - ,, Baví Vás ešte ubližovať môjmu otcovi? '' . Moja odpoveď bola rýchla a jednoznačná - ,, Nikomu neubližujem len sa snažím získať to čo mi patrí a za ďalšie ak si to ty mladý Miško tak sa spýtaj fotra či jemu nevadilo, že okradol slusnu rodinu a zničil zdravie slušnej rodine??!'' a hovor som ukončil s trošku vulgárnejšími slovami nevhodnými k uvedeniu. Takto aspoň vidíte ako za Vaše dane ,,veľvyslanci'' riešia súkromné záležitosti v pracovnom čase... Tiež mi nedá pripomenúť, že tento veľvyslanec je chránený imunitou vďaka ktorej uniká trestu pred Bavorským súdom v kauze Technopol spolu s ďalšími obvinenými. Všetko sú to preukázateľné veci, ktoré nemá nik ochotu riešiť maximálne tak spomínať rušenie amnestií vládou V. Mečiara ale nie rušenie amnestií, ktoré zakrývajú takisto zločiny veľkého rozsahu.

Ako to všetko začalo 2. (časť 3.)

2011-05-07T04:06:00.001-07:00

Minule som v krátkosti opísal začiatok celého príbehu, ktorý je dnes medzinárodnou kauzou. Opíšem ešte zopár zaujímavých ,,detailov‘‘ o Valentínovi.

Vysviacka novej zástavy TJ Orol.

Slávnostné odhaľovanie pomníka gen. M. R. Štefánika

Pred rokom som rozmýšľal nad tým ako sa podarilo grófovi Zamoyskemu nájsť svojho syna Valentína. Dnes to už ale viem. V roku 1882 odkúpil Andrzej Zamoyski kúpele spolu s obcami Nižné a Vyšné Ružbachy. Pri výstavbe kúpeľov mu bol hlavným poradcom uznávaný lekár zo Spišskej Belej Dr. Weiss, ktorý Valentína poznal. Valentín bol veľmi dobrý a pracovitý človek. Mimo starostí, ktoré mal s výchovou detí a gazdovstvom sa venoval aj aktivitám v mestečku. Podarilo sa mi získať fotografiu kde je zachytený s Andrejom Hlinkom pri oslavách 10 ročného fungovania Telocvičnej Jednoty Orol v Spišskej Belej ( rok 1934 ) a tiež snímok z roku 1939 kde sa odhaľoval pomník generála M. R. Štefánika, na ktorej je dole v ľavo za dievčatkom. Vzhľadom na to, že obrázky majú viac ako 70 rokov sa ospravedlňujem za ich kvalitu.

Takisto ako som sľúbil dokumentujem existenciu filiálky Spišskej Banky ( Zipser Bank ) v Spišskej Belej. Túto filiálku zriadila Spišská Banka, účastinná spoločnosť so sídlom v Kežmarku v 20. rokoch 20. storočia ( zdroj – Bankový obežník ministerstva financií vo Viedni ) . Až donedávna sa darilo zúčastneným podvodníkom existenciu tejto pobočky úspešne zatajovať. O tejto Spišskej banke sa budem venovať niekedy nabudúce v osobitnej časti. Vkladná knižka tejto banky vyzerala ako malá knižočka formátu A5 so zobrazením výšky vkladu ( obr. 1 ) a účastina ( obr. 2 ) o ktorú nás pripravil starý – bankový - podvodník Kováč, mala tvar vo formáte A4, kde bola napísaná účastina vo výške 250 000 DM a podpis A. Zamoyskeho. Tento dokument Valentín nikdy nepoužil a nevybral vďaka nemu ani marku. Až 5. 6. 1942 keď zomieral na smrteľnej posteli povedal dcére kde dokument je a takisto to, že sa majú súrodenci poctivo podeliť. Delenie by bolo poctivé ak by nenastalo kruté povojnové obdobie nielen pre mojich predkov. Čo im komunisti povystrájali priblížim nabudúce.

Prvý z troch listov, ktoré som odoslal starému Kováčovi. (časť 2.)

2011-05-01T10:33:00.001-07:00

Máte možnosť vidieť, že prvý krát som dal list na ,,vedomie'' aj naj vyšším orgánom tejto krajiny. Odpísali len z kancelárie prezidenta, že nie je v ich kompetencii tieto ,,veci'' riešiť.

Od:

lubica.stvrtecka@prezident.gov.sk

Komu:

<lukas.gemza@centrum.cz>

Kopie:

Datum:

21.4. 2010 13:21

Vážený pán Gemza, potvrdzujeme týmto príjem Vášho listu, ktorý ste v kópii zaslali aj do našej inštitúcie. Zároveň dodávame, že v predmete Vášho podania Vás osobne informoval vedúci oddelenia styku s verejnosťou JUDr. Dárius Rusnák, vrátane objasnenia o vymedzených právomociach pána prezidenta SR a jeho kancelárie, stanovených v Ústave Slovenskej republiky a zákone č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta SR v znení neskorších predpisov a v zmysle záverov z Vášho stretnutia berie preto naša inštitúcia obsah listu len na vedomie.
S pozdravom.
Vybavuje : Ing. Ľubica Štvrtecká, oddelenie styku s verejnosťou

Ako to všetko začalo? (časť 1.)

2011-04-27T11:48:00.001-07:00

CELÝ PRÍBEH TOHTO DEDIČSTVA JE VEĽMI ZAUJÍMAVÝ
a postupne si osvetlíme jeho pozadie.

Takže pekne po poriadku.

Písal sa rok 1880 keď sa spoznali Andrzej P. Zamoyski ( nar. 1852 vo Warszave ) a Hedviga Labuzova ( nar. v Lubien, Galicija – dnešné Malo poľské vojvodstvo ) . On študent zo šľachtickej rodiny a ona pomocníčka na školskom statku. Nebudeme si nič zakrývať ak napíšem, že mladý pán si našiel peknú mladú milenku. Z celého tohto romániku sa narodil môj predok Valentín ( 13. 2. 1881 ). Dopadlo to bohužiaľ tak, že gróf sa samozrejme oženil s inou ženou a Hedviga ( Jadwiga ) bola tak chudobná, že jej neostávalo nič iné ako Valentína umiestniť do sirotskej rodiny. Vyrastal v chudobných a veľmi skromných pomeroch. Asi si viete predstaviť ako sa v tej dobe ťažko žilo. Zarážajúci je pritom fakt, že jeho biologický otec si pár rokov po jeho narodení kúpil hrad v Starej Ľubovni, kúpele vo Vyšných Ružbachoch a mnoho ďalších pozemkov.

Ale spať k Valentínovi – ten sa vyučil za garbiara a svojmu remeslu sa veľmi dobre rozumel. Odišiel žiť do Spišskej Belej. Prečo sa rozhodol práve tak, nik nevie. Bol to skutočne veľmi dobrý a v širokom okolí uznávaný majster svojho remesla. Patril aj k cechu garbiarov a svoje remeslo dokonca učil aj učňov na Kysuciach a Orave. V Spišskej Belej sa spoznal s Máriou, rodenou Mravčákovou, a tí sa nakoniec 24. augusta 1901 zosobášili. Bývali v malom domčeku na Letnej ulici číslo 55. Tento dom ešte dnes stojí. V tej dobe boli v mestečku len tri ulice a to : Zimná, Letná a ,, medzi jarkami‘‘. Bolo to veľmi ťažké obdobie. V tej dobe totiž veľmi zomierali novonarodené deti. Čo zažili aj Mária s Valentínom. Z pätnástich narodených detí sa dospelosti dožilo len osem. Ale aj napriek tomu, že boli chudobná rodina sa o nich vedel náležito postarať a deti netrpeli hladom. V každom dome bola v tej dobe krava, prasiatko, sliepky a to čo si kto vychoval proste mal na tanieri. Nie ako dnes, mládež ani nevie čo to maštaľ je, lebo im to smrdí ,ale ak im dáte na tanier poriadny kus rezňa tak už to nesmrdí... Proste žili ťažko ale žili. Dievčatá boli štyri – Mária, Margita, Helena a Ema a chlapci tiež štyria – Jozef, Emil ( môj pradedko ) , Anton a Július.

Niekedy v roku 1924 sa vo svedomí Andrzeja Zamoyského asi ,,niečo‘‘ prebralo, lebo keď žil v Starej Ľubovni tak dal vyhľadať svojho nemanželského syna Valentína ( okrem neho mal ešte minimálne jedného o ktorom viem – poznámka autora ) . a tak sa rozhodol, že svojho syna navštívi a odškodní ho. Bola to naozaj veľká sláva keď do Spišskej Belej prišiel urodzený pán na koči, ktorý ťahal záprah štyroch koní. Tu musím spomenúť, že len gróf Zamoyski bol široko ďaleko známy svojim bielim štvor-záprahom a nik iní v okolí taký nepoužíval, aj keď v tej dobe už tí bohatší vlastnili prvé autá, on bol výnimkou. Naozaj bolo veľké haló, keď sa koč zastavil práve pred domom Valentína Labusa. Ten bol v práci a doma boli len dievčatá. Im gróf rozprával ako budú zbierať zlaté jablká zo stromov v lese... Asi viete ako po toľkých rokoch na návštevu otca reagoval samotný Valentín... Od otca nič nechcel a odprevadil ho ,,slušne‘‘ preč. Ten aj napriek tomu synovi založil v Zipser banke, pobočka Spišská Belá ( Zipser Bela – lebo Spišská Belá bola nemeckým mestečkom ) účet na sumu 250 tisíc vtedajších DM ( deutsche mark ) čo boli v tej dobe nepredstaviteľné peniaze a šek mu odovzdal.

V ďalšej časti budem pokračovať s touto tvárou príbehu a doložím aj existenciu spomínanej pobočky banky, ktorú sa podarilo donedávna úspešne zatajovať.

Lukáš Gemza

<><><><>

<><><><>

hore - Andrzej Zamoyski a Maria Karolina; dole Valentin Labus a Maria, rodena Mravcakova